I keď Taneční zóna má za sebou už pár tvorivých rokov, v rubrike Časopis ju predstavujeme prvýkrát. Rovnako ako inú českú tlač aj tento 105-stranový magazín na A 4 formáte nájdete na pultoch niektorých slovenských kníhkupectiev. Ako prezrádza titul – časopis sa venuje tancu. Namiesto mechanického radenia recenzií a kritík na predstavenia sa každé číslo ladí do jednej témy a tanec prepája s ďalšími umeleckými formami a dokonca aj s každodenným životom. Posledné číslo sa venuje choreografii. Napríklad choreografii vytvorenej počítačom, choreografii ticha či cirkusu.
V zóne dostáva priestor meno staré tri storočia, ktoré neprávom zapadlo v histórii – vynálezca tanečného písma monsieur Beauchamp. Podrobne sa tu tiež skúma história muzikálu – žánru, ktorého tanečného zložka často zapadá pod kulisami a kostýmami, a zóna neobchádza ani hip-hop.
Tendencia časopisu objavovať nový slovník pre tanec je zjavná aj na stranách, ktoré ukazujú choreografie „okolo nás“ pomocou fotografie – strážmajstra či fanúšikov Sparty.
Okrem ohliadnutia sa za festivalmi Impulstanz vo Viedni, Edinburgh Frindge či 4 + 4 + 4 dni v pohybe sa bývalá šéfredaktorka Tanečnej zóny Nina Vangeli zamýšľa nad hrami s ohňom. Prečo? Lebo „za tú krátku chvíľu od veľkého tresku nás to všetko ešte neomrzelo“.
Autor: jak