Do Spojených štátov prišiel ako utečenec. Detstvo a pubertu si nikdy nestihol užiť. Od roku 1993, rok po začiatku vojny v Bosne, bola jeho rodina na úteku. Ušli do Bare, 150 kilometrov od Sarajeva. Nemali vodu, elektrinu, sklo v okne. Žili neďaleko Srebrenice. Miesta, kde srbské jednotky zmasakrovali vyše 7-tisíc moslimských chlapcov a mužov. Talovičovci sa najmenej rok skrývali v horách pred hrdlorezmi. Sulejman mal sedem rokov.

V Amerike hľadala šesťčlenná rodina šťastie v Utahu v idylickom Salt Lake City. Život mal k idyle ďaleko. Sulejman od šestnástich nechodil do školy. Pracoval, aby sa uživili. Šichty od rána do večera. Mali málo a ešte posielali doláre príbuzným do Bosny. Aj v deň útoku Sulejman pracoval v čistiarni.

V Bosne nemôžu tragédii uveriť. „Bol to obyčajný chlapec so snami o Amerike," povedal utahským novinám ich sused Omer Johič.

Možno to bol posttraumatický stres, domnieva sa Greg Jurkovič, psychológ z Georgia State University, ktorý sa zaoberá problematikou bosnianskych detí. Trauma z Bosny zrejme Sulejmana dobehla v Utahu.

V pôvodnej verzii textu bol chybne uvedený dátum 11. februára namiesto 12. februára, opravené 16. 2. 2007 o 7.49 h.

Autor: EastLansing, Michigan