TRNAVA. Už aj na Slovensku sa objavil prípad, že si školáci nahrali na mobilný telefón bitku spolužiaka a záznam posielali pre zábavu kamarátom.
Vo svete sa tento fenomén, ktorý vznikol asi pred dvoma rokmi s príchodom telefónov s kvalitnou kamerou, označuje ako „veselé zaucho“. Často pritom ide o nahrávky brutálneho násilia.
Deviataci Filip a Alan sa dohodli, že sa v Modranke na ihrisku pobijú. Alan na dohodnuté miesto neprišiel a Filip sa rozhodol, že si ho podá po vyučovaní. Počkal si ho aj s partiou a vyzval ho na bitku.
Ledva si Alan stihol dať dolu bundu, dostal jeden úder za druhým. Skončil s vážnymi poraneniami oka a zlomeninou očnice.
Ďalší žiak Základnej školy Andreja Kubinu v Trnave Ľubomír útok nahrával na mobil a spracoval do emotívneho videa.
Stalo sa to ešte v decembri, no v týchto dňoch polícia obvinila útočníka z ublíženia na zdraví a výtržníctva. Útočník už má 15 rokov, a teda aj trestnoprávnu zodpovednosť. Polícia prípad objavila, keď našla stratený mobil, v ktorom bol záznam bitky.
Trestný čin
„Nakrúcal som to s tým, že to hneď vymažem. Nevedel som, že to bude bitka, najprv som si myslel, že sa budú len sácať. Keby som vedel, aké s tým budú problémy, nenakrúcam to. Dnes to ľutujem,“ hovorí Ľubomír. Tvrdí, že nakrúcal náhodne, video poslal iba Filipovi a potom sa dozvedel, že si to na mobile pozerá hádam celá Trnava.
„Prišlo nám to na mobil, tak ako mnohým. Je to choré. Niektorí chlapci sa na tom normálne zabávali,“ hovoria dve trnavské deviatačky.
Ľubomír sa podľa vyšetrovateľa nedopustil trestného činu, keď z bitky urobil záznam.
„Odsudzujeme bitku i jej nakrúcanie na mobil. Stalo sa to mimo školy a týka sa to viac rodičov,“ hovorí riaditeľ školy Jozef Jankovič.
Aj učitelia však mali po udalosti školenie o šikanovaní.
Video, ktoré si posielali trnavské deti, sa volá Deviata A. „Je spracované veľmi emotívne,“ upozorňuje trnavská krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová. Na začiatku idú dvaja deviataci vedľa seba, sú snímaní od chrbta so školskými taškami a objaví sa titulok: „Ešte nevedia, čo ich čaká.“
Video s Müllerom
Zrazu Filip v maskáčových nohaviciach napadne Alana, vrhne sa naňho a jednu mu vrazí. Keď sa Alan zvíja od bolesti, chytá si krvavú tvár, Filip akoby povyrastie. K tomu na videu spieva Richard Müller: „Sme na inej strane rieky a mosty sú spálené...“
Ľubomír robí videozáznam mobilným telefónom, ďalší žiak si bitku fotografuje. Obďaleč stoja ďalší rovesníci a berú to ako samozrejmosť. Mĺkvo sa pozerajú a pofajčievajú. Kameraman potom zaostrí na pozadie - stenu budovy popísanú grafitmi.
Keď dospieva Müller, objaví sa ďalší titulok: „Nech odpočívajú v pokoji...“ Na záver tvorca videa Ľubomír ponúka pohľad na chlapcov, ktorí na mobil dostali zábery z bitky. Zjavne sa na nich bavia.
Hoci šikanácia na školách existuje dlhé roky, mobily a internet zhoršujú utrpenie obetí, pretože záznam ich ponižovania sa môže šíriť ešte dlho po incidente.
Niektorých násilníkov môžu povzbudzovať k tomu, aby boli čo najbrutálnejší a prekonali videá svojich kamarátov.
Na druhej strane záznamy z mobilov často slúžia ako dôkaz proti nim, pretože úplne ich vymazať z mobilu nie je jednoduché.
Psychológ:Nahrávka to zhoršuje
Odborníci tvrdia, že treba viac sledovať voľný čas detí a ich správanie.
BRATISLAVA. Bitka je agresia, ktorú treba odsúdiť, hovorí psychológ a poradca ministra školstva Miron Zelina. Ak sa nahráva, alebo sa ňou niekto chváli, agresiu podľa neho ešte stupňuje.
Mladí sú agresívni, lebo strácajú morálne hodnoty, sebaovládanie a sebareguláciu. Vplýva na to civilizácia, rozpady rodín aj nedostatočná pozornosť, ktorú im spoločnosť venuje.
„Svet tínedžerov je úplne iný ako svet dospelých. Treba sa zaoberať tým, čo deti prežívajú, aké majú hodnoty, čo robia vo voľnom čase, ako využívajú počítače,“ hovorí Zelina. Podľa neho na ne nemá čas škola ani rodičia.
„Dvadsať percent detí sa rodí mimo manželstiev, 40 percent nemá čo robiť vo voľnom čase. Tínedžeri majú iný svet, aj my dospelí máme iný svet a nestretávame sa. Mali by sme to zmeniť.“
Pomôcť by podľa psychológa mohla aj škola. „Keby viac sledovala správanie a prežívanie detí, prosto viac sa venovala nielen vzdelávaniu, ale aj výchove, určite by sa dalo zabrániť tomu, aby deti plánovali bitky a ešte ich aj nahrávali,“ hovorí Zelina.
Učiteľka v petržalskej škole si spomína na prípad, keď objavila, že deti si nakrúcali simulovanú bitku, ktorú komentovali vulgárnymi výrazmi. „Prišla som na to tak, že jedno z detí ma na hodine drzo nakrúcalo, tak som mu zobrala mobil a pozrela som si, aké videozáznamy v ňom má. Bolo to veľmi agresívne,“ povedala.
„Požiadala som rodičov jedného z detí, aby si záznamy pozrel. Ten mi povedal, že mobilný telefón je súkromná sféra jeho dieťaťa.“
(bej, jas)
Šťastné zaucho - násilie ako zábava
Záznamy násilných útokov na mobilných telefónoch sa prvýkrát objavili pred dvoma rokmi vo Veľkej Británii. Fenomén tam dostal meno „veselé zaucho“ (happy slapping). V skutočnosti ide väčšinou o omnoho viac ako len o zaucho.
Niektorí kritici za vznik „veselého zaucha“ vinia americkú televíznu stanicu MTV a jej programy ako Jackass, kde často aktéri predvádzali násilné kúsky, pri ktorých sa neraz aj zranili.
„Deti sledujú tieto programy a hovoria si, možno by sme aj my mohli nahrať vlastné násilné a ponižujúce scény podľa tohto scenára,“ povedal britskej BBC mediálny analytik z Univerzity vo východnom Londýne Graham Barnfield.
Videozáznamy násilných útokov sa objavili najskôr v prostredí undergroundových kapiel v Londýne v roku 2005. Útočníci si na zastávke autobusu vyhliadli nesympatického človeka, outsidera, a zaútočili naňho často len zrolovanými novinami. Uštedrili mu pár zaúch a zasa rýchlo zmizli. Utrpela najmä česť napadnutého a útočníci sa na zázname incidentu neskôr zabávali.
S nástupom mobilných telefónov s kvalitnými fotoaparátmi sa minulý rok fenomén rýchlo rozšíril aj na základné a stredné školy, kde sa stal doplnkom tradičného šikanovania.
Záznamom bitky na mobil násilníci dokážu ešte zväčšiť psychické utrpenie obete, keď video posielajú kamarátom alebo uverejnia na internete.
Zábava, ktorej cieľom bolo pôvodne len psychicky ponížiť obeť, sa nezriedka zmení na vážny zločin - zaznamenané sú už desiatky prípadov, keď sa „videozaucho“ skončilo vážnymi zraneniami, znásilnením alebo smrťou obete.
Po viacerých prípadoch násilia v školách, ktoré si študenti nakrúcali na mobily už vo viacerých európskych krajinách mobily v školách zakázali.
Minuloročný prieskum charitatívnej organizácie NCH ukázal, že v Británii sa každé desiate dieťa stretlo s tým, že ho niekto odfotografoval alebo nafilmoval na telefón a obrázky posielal ďalej s cieľom strápniť ho alebo ponížiť.
Podľa niektorých médií však už v krajine svojho zrodu fenomén „šťastného zaucha“ ustupuje. Mladým sa už násilnícke videá nezdajú také prevratné a „cool“.
Prispieť k tomu mohli premyslené kampane miestnych škôl v boji proti šikanovaniu, a možno aj webové projekty zosmiešňujúce primitívov útočiacich na spolužiakov s kamerami.
Tomáš Bella
Samovražda zmenila poľské školy
Na hodine poľštiny simulovali piati chlapci znásilnenie a nakrúcali si to na mobil. Poľsko preto mení základné školské pravidlá.
Štrnásťročná študentka gdanského gymnázia Ana spáchala vlani v októbri samovraždu, potom ako ju jej piati spolužiaci v triede sexuálne obťažovali. Jeden z nich všetko nasnímal na mobil.
Stalo sa to na gymnáziu číslo 2 v Gdansku počas hodiny poľštiny, keď trieda zostala bez dozoru, lebo učiteľka musela odísť.
Ako vychovávať deti
Prípad vzbudil celopoľskú debatu o výchove detí v školách, najmä v gymnáziách, kde sú študenti vo veku od 13 do 16 rokov. Všetci majú mobilný telefón a všetci sa chcú vytiahnuť pred spolužiakmi.
Uniformy
Minister školstva Roman Giertych po Gdansku vyhlásil program nulovej tolerancie násilia v školách. Pred niekoľkými dňami podpísal nariadenie vlády, ktoré má platiť od nového školského roku.
Ak nariadenie schváli parlament, na všetkých školách budú žiaci nosiť uniformy a platiť bude aj zákaz používania mobilov a ďalších elektronických zariadení na hodinách.
Súčasťou Giertychovho návrhu je aj zákaz nočného vychádzania pre stredoškolákov. Po desiatej večer by na ulici mali byť len v sprievode dospelých.
Tomasz Grabiński, Vroclav
;)
