ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Hradný areál Šomoška, ktorý leží na hraniciach Slovenska a Maďarska, nevyhnutne potrebuje opravu niektorých rizikových častí. Iba tak môže jeho nájomca – obec Šiatorská Bukovinka – zaručiť návštevníkom bezpečnosť. O granty sa však uchádzať nemôžu, lebo hrad je majetkom štátu. Obec ho chce preto získať do svojho vlastníctva.
Zmluvu majú do konca roka
Starosta Šiatorskej Bukovinky Juraj Badinka hovorí, že nájomnú zmluvu majú uzatvorenú iba do konca budúceho roka.
„Pri žiadostiach o eurofondy sa vyžaduje buď priame vlastníctvo, prípadne dlhodobý prenájom. To nás teraz brzdí,“ dodáva.
Zrúcanina síce prešla v 80. rokoch minulého storočia rekonštrukciou, no niektoré časti hradu už opäť potrebujú opravu. Na hrade je vysoká návštevnosť zo slovenskej aj maďarskej strany a obec to nechce podceniť. Úrazov na slovenských zrúcaninách totiž v posledných rokoch pribúda.
Neprekrytá východná veža
Najviac problémov robí neprekrytá východná veža a niektoré časti hradu, ktoré nie sú zabezpečené pred pádmi. „Sú to problémy, ktoré by sme riešili vzhľadom na bezpečnosť ako prvé. Okrem toho nie sú už dostatočne pevné aj niektoré okná a nie je vylúčené, že z nich môžu vypadnúť väčšie časti,“ dodáva starosta.
Hoci sa hodnota areálu pohybuje okolo 16,5 milióna korún, obec by ho chcela získať za symbolickú cenu. „Sme schopní garantovať záchranné práce na hrade a rozvíjať tu cezhraničný turistický ruch. To by bol náš vklad,“ tvrdí Badinka.
Obec sa už podieľala na zaujímavých projektoch – vybudovaní náučného chodníka v tejto lokalite a cezhraničných projektoch. V letnej sezóne zabezpečuje na hrade predaj informačných letákov, občerstvenie a sprievodcov.
Ojedinelý hrad
Hrad je z veľkej časti vystavaný zo šesťbokých čadičových stĺpov, čo z neho robí európsku raritu.
V jeho blízkosti je aj kamenné more a kamenný vodopád. Ten odkryli v 14. storočí pri ťažbe bazaltu, ktorý sa využíval pri stavbe hradu. Vodopád vznikol pred štyrmi miliónmi rokov z bazaltovej lávy, ktorá stuhla v kráteri sopky pod zemským povrchom. Hrad začali stavať koncom 13. storočia, prešiel viacerými úpravami.
