Rusko už niekoľko týždňov hrozí odvetnými opatreniami proti Česku a Poľsku, ak povolia na svojom území rozmiestniť časti amerického systému protiraketovej obrany. Z Prahy a Varšavy sa však dočkali tvrdej odpovede.

„Ak sa niekto vyhráža, malo by nás to naopak v našom názore skôr utvrdiť,“ vyhlásil český minister zahraničia Karel Schwar­zenberg. „Už máme skúsenosti s ruskými hrozbami. Keď sme im ustúpili, vždy sme na to doplatili,“ doplnil ho podpredseda vlády pre európske záležitosti Alexander Vondra.

Rusko chce starý vplyv

„Aby bolo jasné: tu nejde o bezpečnosť Ruska; tieto zariadenia ho neohrozujú. Ide o postavenie Poľska a nádeje Ruska, že sa táto oblasť, inými slovami Poľsko, znova dostane do sféry ruského vplyvu,“ povedal včera poľský premiér Jaroslaw Kaczyński.

Zatiaľ najďalej v ruských hrozbách v pondelok zašiel veliteľ ruských strategických raketových vojsk Nikolaj Solovcov. Moskva podľa neho môže v prípade vybudovania základní v Poľsku a Česku na tieto krajiny zamerať svoje rakety.

Ruské hrozby sú však veľmi sporné. Proti cieľom v strednej Európe by museli Rusi namieriť rakety stredného doletu, ktoré dnes vo výzbroji nemajú. Ich opätovné zaradenie by znamenalo odstúpenie od dohody o zničení rakiet stredného a krátkeho doletu, ktorú podpísali ešte Ronald Reagan a Michail Gorbačov v roku 1987. Táto dohoda pritom bola výrazne výhodnejšia pre Rusko.

„Aj preto si myslím, že ruské hrozby sú iba výkriky,“ povedal denníku Lidové noviny bezpečnostný analytik Jan Eichler.

Rozdelená Európa

Otázka amerických základní a ruské hrozby však rozdelili západnú Európu. Deliaca čiara sa väčšinou tiahne medzi ľavicou a pravicou. Najnápadnejšie sa to prejavuje v nemeckej veľkokoaličnej vláde.

Jednostranné kroky Američanov tvrdo kritizoval sociálnodemokratický minister zahraničných vecí Frank-Walter Stein­meier. „Vzhľadom na to, že sa miesta rozmiestnenia (základní) blížia k Rusku, malo by sa predtým s Ruskom hovoriť,“ povedal denníku Handelsblatt.

Podpredseda parlamentného bloku druhej vládnej strany CDU/CSU Eckart von Klaeden naopak povedal, že by Stein­meier nemal kritizovať Washington, ale Moskvu. Tá sa podľa neho nedostatočne stavia proti agresivite Teheránu, pre ktorý systém vzniká.

Kancelárka Angela Merkelová, ktorej vládu spor ohrozuje a ktorá sa usiluje o lepšie vzťahy so Spojenými štátmi, zatiaľ v otázke základní mlčí.