Všetci priatelia a známi spisovateľa, prekladateľa a kritika Kornela Földváriho, teoretika humoru a neúnavného praktika úsmevu a dobrej nálady, boli v posledných týždňoch podivuhodne ticho. Aj nežné dámy vraj držali jazyk za zuvbami. Že mali čosi za lubom, ukázalo sa v pondelok v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, kde sa slávnostne zišli na počesť jeho okrúhlych 75. narodenín.
„Ohromilo ma, aká široká sieť konšpirátorov sa spojila proti mne a zaryto mlčala,“ hovorí oslávenec, ktorému spoluorganizátor, karikaturista a kamarát Fero Jablonovský na margo nejasných tušení povedal iba „vydrž, uvidíš, nevypytuj sa“.
Spolu s ďalšími prívržencami, predovšetkým s Tomášom Janovicom, usporiadali - s filantropickou podporou - výstavu jeho karikatúr z autorskej dielne našich najznámejších a jemu najbližších karikaturistov. A to nebolo všetko: jeho druhá, nie menej početná partia majstrov pera mu venovala svoje zdravice v špeciálnom vydaní dnes už neexistujúceho týždenníka pod názvom Kornel Földvári a jeho 75-ročný Kultúrny život, v ktorom na rôznych postoch dlhé roky pôsobil.
Oslávencovi sa pri vzdaní vďaky pred vyše dvestočlenným publikom v kaviarni Múzejka nemohol netriasť hlas, hlavne, keď ho riaditeľ múzea Peter Maráky, ktorý vernisáž otváral, s istotou prirovnal k úspešnému mamutovi z nedávnej výstavy.
„Keď som mal sedem-osem rokov, jediný Kornel, ktorého som poznal, aj to nie osobne, bol Kornel Brinkley alias Ryšavý Kornel, najzápornejší hrdina Pokladu na Striebornom jazere,“ píše medzi inými členmi bandy Peter Pišťanek. Dnes už pozná aj najkladnejšieho Kornela, autora doslovov ku knihám Christie, Chandlera, Twaina, Čapka, Lasicu so Satinským či k winettouovkám. Pre ne si ho čitateľ pokojne môže pomýliť s Karlom Mayom či zhliadnuť v ňom lovca medveďov. „Myslel som si, že z môjho hľadiska sopliaci sa netrápia teoretickým uvažovaním, dnes mám pocit dodatočného zadosťučinenia, že som asi naozaj nepísal nezáživne,“ hovorí nestor slovenskej kovbojky, medzi mladšími zvaný Korňas.
Tí starší mu hovoria nežnejšie. Dobre si pamätajú časy, keď Kornuškova pučiaca láska k neoficiálnej kultúre, ktorá sa ukázala ako celoživotná, nebola šťastnou voľbou. Dnes im nezostáva nič iné iba veriť, že bola. Že Kornel bol, je a bude vzácnym kameňom úrazu slovenskej kultúry aj pevnou skalou na jej hradisku. Na tom svojom 'földvári'.
