BRATISLAVA. Arcibiskup Ján Sokol hovorí, že vedome s ŠtB nespolupracoval. V jednej dennej situačnej správe mal „prameň špirituál“, ako Sokola nazývali eštebáci, informovať o kandidátoch na biskupov. Sokol však hovorí, že mená kandidátov sa dozvedel až potom, čo bol on za biskupa vymenovaný a mená kandidátov za nitriansku diecézu nepoznal vôbec. „Teda nie je možné, aby som o tom niekomu referoval.“
Denné situačné správy hovoria aj o tom, že Sokol informoval o stretnutí vo Vatikáne s emigrantom Milanom Bubákom. Hovorí sa tam, že sa stretol so svojím bývalým kaplanom. Sokol sa bráni, že Bubák uňho nikdy nebol kaplanom, „tak aj v tomto prípade sa javí, že informácia pochádza od inej osoby alebo osôb, s ktorými som sa pravdepodobne rozprával, a to bez toho, že by som tušil, že táto osoba alebo osoby zneužijú to, čo im poviem“. Bubák sa k tomu nechce vyjadriť, Sokolovým kaplanom nebol, arcibiskup bol však jeho biskupom.
Správu nepísal Sokol, ale príslušník ŠtB Rudolf Mizera, ktorý pracuje v štátnej Krajskej veterinárnej správe v Trnave ako právnik. Odmieta sa k tomu vyjadriť.
O Korcovi musela informovať iná osoba
Sokola sa predvčerom zastal kardinál Ján Chryzostom Korec. Aj o ňom mal Sokol ŠtB hovoriť, a to informácie, ktoré sa dozvedel vo Vatikáne. Sokol na to napísal, že sa o ňom v Ríme informoval preto, lebo sa mnohí kňazi v diecéze pýtali, aké má postavenie a kompetencie. „Boli to otázky v tej situácii legitímne a aktuálne, preto som o nich hovoril. ŠtB musela o tom informovať iná osoba alebo iné osoby, pretože ja som s pánom biskupom Korcom spolupracoval, veľmi som si ho vážil a informovaním o ňom by som ohrozil jeho aj seba.“ Sokol svoje stanovisko poskytol na Popolcovú stredu. Kresťania vtedy prijímajú znamenie kríža z popola. Ten je symbolom kajúcnosti a vyznania sa z hriechov.
Prachar: Posúdiť to je dnes už veľmi ťažké
Kňaz Marian Prachar, v ktorého spise sa tiež našla jedna správa poskytnutá Sokolom, povedal, že takúto reakciu od arcibiskupa čakal. Prachar Sokolovi ešte predtým povedal, že by mal odstúpiť z funkcie. Sokolovo stanovisko je podľa neho „vyhýbavá reč“.
Sokol je známy ako veľmi výrečný človek. Prachar povedal, že si vie predstaviť, že si možno ani neuvedomil, komu a čo hovorí. „Je fakt, že cez neho išla aj tajná literatúra na Slovensko, na druhej strane, keď sa stal arcibiskupom, postavil sa aj proti tajnej cirkvi a spochybňoval aj kardinála Korca.“ Celú záležitosť je dnes podľa neho ťažké posúdiť.
Arcibiskup je práceneschopný
Sokol v januári sľúbil, že sa vyjadrí pre médiá osobne. Stále je však práceneschopný, pretože absolvoval operáciu vo viedenskej nemocnici.
O necelé dva roky bude mať Sokol 75 rokov a svoju funkciu bude musieť ponúknuť Vatikánu.
Sokolov celý spis je skartovaný, on svoju spoluprácu od začiatku popiera. Viacerí politici si myslia, že ide o záležitosť cirkvi, k odchodu ho vyzval iba predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Zvážiť zotrvanie vo funkcii mu odporučil aj Ján Kovarčík z HZDS.
Za falšovanie hrozil trest
Nielen arcibiskup Ján Sokol, ale aj iní ľudia, ktorí v minulosti spolupracovali s ŠtB, často spochybňujú pravosť alebo pravdivosť dokumentov ŠtB.
Zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš však ešte pred dvoma rokmi vyhlásil, že príslušník ŠtB, ktorý by podvádzal, riskoval veľmi vážne postihy.
Evidencie sú podľa Langoša „hodnoverným historickým dokumentom“. Tajný spolupracovník ŠtB mohol byť zaevidovaný až po splnení troch podmienok. Musela byť overená jeho hodnovernosť, musel súhlasiť so spoluprácou a písomný súhlas musel dať náčelník odboru, náčelník správy alebo minister vnútra.
„Celý tento postup bol kontrolovaný minimálne dvoma nadriadenými a príslušným orgánom komunistickej strany. Opak tohto faktu evidencie musí dokázať príslušná osoba,“ povedal vtedy Langoš.
„Orgány KSS, príslušníci ŠtB netušili, že prísne tajné evidencie budú raz zverejnené. To sú dôvody, ktoré pre nás dostatočne potvrdzujú hodnovernosť evidencií.“ Podobne ako Langoš sa vyjadrili aj iní historici.
(mož)
Stĺpček Petra Schutza
Arcibiskup vie
So stanoviskom arcibiskupa Sokola, ktorým vysvetľuje zverejnené fragmenty svojej minulosti, nemá zmysel viesť polemiku. Mohli by to urobiť azda svedkovia, čo v archívnych dokumentoch vystupujú – ak žijú. Alebo Ústav pamäti národa, ak pristúpi k dôkladnej rekonštrukcii osobných zväzkov, ktoré nestihli byť skartované.
My však nie sme sudcovia, aby sme merali hĺbku či šírku zlyhania, ak nejaké bolo,
a rozhodovali o vine a treste. Arcibiskup patrí veriacim svojej diecézy a Vatikánu, ktorý vymenúva a môže odvolať. Vieme len, že registrácia agenta je hranica, čo kedysi federálny a na Slovensku pošliapaný lustračný zákon vytýčil medzi vedomou spoluprácou a takým stykom s ŠtB, ktorý vedomý byť nemusel, ale mohol. Ján Sokol bol vedený ako kandidát rekordných 17 rokov a tvrdí, že celý čas nemal tušenie. Až ho zrazu „preregistrovali“ vyššie.... Dobre, no. Má vlastné svedomie i zodpovednosť a neexistuje verejná páka, ktorou by sa reflexia dala vymáhať. Napokon, ani netreba. To, kde býva sudca najvyšší, vie arcibiskup z nás všetkých najlepšie.
