Rastliny náročnejšie na zloženie pôdy či rastliny chúlostivé na celoročnú teplotu nemožno vysadiť voľne v záhrade, preto ich sadíme do kvetináčov alebo hrantíkov. V nádobách sú navyše viac chránené pred burinou a škodcami. Výsadba v nádobách umožňuje aj lepšie rozmiestnenie kvetín na pozemku, variabilnejšiu výzdobu domov a okolia. Dekorácie v kvetináčoch skrášlia aj okná a balkóny v bytových domoch. Počas kvitnutia môže byť rastlina v záhrade umiestnená na najlepšom mieste, po odkvitnutí ju možno odložiť inde.Druhy kvetináčov
l Drevené - zmenšujú výkyvy teplôt a udržujú lepšie vlhkosť, treba ich však dobre impregnovať a vybrať drevo odolné proti vlhkosti, čo býva drahšie.
l Keramické - ich vlastnosti sú podobné drevu, sú však trvanlivejšie. Pre pôdu sú vhodnejšie neglazované.
l Plastové - sú trvanlivé a ľahké na prenášanie, tepelne však slabo izolujú a navyše, plasty nepôsobia v prírode dobre.
l Kamenné, betónové - sú ťažké na manipuláciu.
l Oplechované - sú neestetické.
l Do záhrady sú nevhodné farebne výrazné a dekoratívne prezdobené kvetináče.
l Niektoré väčšie keramické nádoby majú viac otvorov a možno v nich pestovať viac druhov rastlín. Najlepšie v nich vyniknú prevísajúce druhy, využiť sa však dajú aj na pestovanie jahôd, ktoré bez kontaktu s vlhkou pôdou nebudú tak rýchlo hniť.
l Ako nádoby na rastliny možno využiť aj predmety, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu, v záhrade však pôsobia dekoratívne (keramický pekáč či geletka na masť, fúrik, súdky).
Dobré rady
n Kvetináče možno postaviť na podstavec, parapet, múrik, na záhon, ale aj zavesiť na reťaz do košíka.
n Nádoby so zvislými stenami udržia vlhkosť dlhšie než nádoby so šikmými stenami.
n Odtokový otvor by mal mať priemer aspoň 10 mm, vo väčších nádobách by ich malo byť aj viac a mali by byť 10 až 13 cm vzdialené od seba.
n Lepšie je vybrať trocha väčšiu nádobu a neplniť zeminu až po okraj, zálievka tak nepretečie a dlhšie sa udrží.
n V nádobách, ktoré sú k veľkosti rastliny neprimerane veľké, rastliny trpia a môžu im odhniť korene.
Svojpomocná výroba
Drevené hrantíky si môžeme vyrobiť aj sami, dosiahneme tak veľkosť, aká nám najviac vyhovuje. Potrebujeme na to kvalitné tvrdé dosky - bukové alebo radšej hrabové hrubé aspoň 20 mm, môžu byť však aj z červeného smreka alebo nie čerstvej borovice. Dosky z exotických tvrdých drevín vhodné do exteriéru sú drahšie.
Minimálna hĺbka a šírka hrantíkov by mala byť 20 cm, širšie a hlbšie sú pre rastliny lepšie. Dôležité je navŕtanie odvodňovacích otvorov do dna.
Dosky narezané na potrebné rozmery spájame vodovzdorným lepidlom (napríklad modrý Ponal) a mosadznými skrutkami. Po zmontovaní treba vnútro impregnovať ochranným náterom proti hnilobe (okrem špeciálnych prípravkov aj modrou skalicou síranom meďnatým).
Plnenie hrantíkov
a kvetináčov
Dieru na odtok vody na dne prekryjeme väčším kamienkom alebo črepom z rozbitého kvetináča. Zasypeme hrubším štrkom alebo kamienkami, na to dáme vrstvu hrubšieho piesku alebo drobnejšieho štrku, môžeme aj prekryť pletivom, čím oddelíme drenážnu vrstvu hrubú aspoň 30 mm .
Drenáž zasypeme zmesou rašeliny, osiateho kompostu a piesku, podľa nárokov rastliny. Kvety vložíme do vyhĺbeného otvoru vo výživnej zmesi aj s pôvodnou zeminou na koreňoch a poriadne ich zalejeme. Rovnako postupujeme aj pri plnení kvetináčov.
Stano Turzo
