Na slovenskom trhu informačných technológií si podľa spolumajiteľa a šéfa spoločnosti Cígler Software Dušana Peška jednotliví konkurenti „nejdú po krku“ a nechcú jeden druhého zlikvidovať. Konkurenčnú výhodu sa snažia získavať inak. „Dodržiavajú sa určité pravidlá hry.“ Je to podľa neho aj preto, že ľudia cirkulujú medzi firmami a teda by bolo krátkozraké podrážať svojich bývalých alebo možno aj budúcich kolegov.
Napríklad v segmente malých a stredných firiem, pre ktoré dodáva programové vybavenie aj Peškova firma, pôsobia najmä slovenské firmy. „V brandži sa s konkurentmi poznáme osobne a s niektorými si aj tykáme,“ hovorí. Dodáva však, že ojedinele sa údery pod pás vyskytnú. Niektoré kauzy boli aj v médiách, no žiadne veľké zločiny sa nestali.
Nechcel som byť neúspešným študentom
Počítače zaujali Peška už na vysokej škole, na Slovenskej technickej univerzite študoval odbor elektronické počítače. „Nebol som však úspešný a horlivý študent. Zaujímali ma viac počítače ako algebra či analýza.“ Dodáva, že ho učili viac ruštinu a dejiny robotníckeho hnutia ako počítače. Po pár semestroch sa teda rozhodol, že namiesto toho, aby bol neúspešným študentom, si radšej nájde úspešné zamestnanie. Jeho snahy robiť profesionálne v brandži informačných technológií vyvrcholili tým, že začal podnikať na živnosť. Zo začiatku sa venoval najmä bezpečnosti počítačov.
Treba včas postrehnúť šancu
Prvý prelom v Peškovej kariére nastal pri rozdeľovaní Československa. V tom čase sa na brnianskej počítačovej výstave Invex stretol s Martinom Cíglerom, ktorý už v tom čase predával svoj ekonomický softvér. Po rozdelení Česko-Slovenska však potreboval obslúžiť aj slovenský trh. Navyše bolo treba jeho program preložiť do slovenčiny a upraviť podľa slovenských zákonov. Okrem toho sa spojil aj s ďalšou českou začínajúcou firmou Grisoft, ktorá vyvíjala antivírový program. Peško sa chytil šance a začal distribuovať oba programy na Slovensku.
Ďalší prelom nastal v roku 2000. „Rast mojej spoločnosti si totiž vyžadoval investície, aby sme ostali konkurencieschopní.“ Cígler Software teda prevzala Peškovu pôvodnú firmu Datapro. „V novej firme som bol jediný slovenský akcionár, doteraz mám 20 percent akcií, a zároveň som v nej bol aj najstarší, takže som sa stal predsedom predstavenstva.“ Z ôsmich zamestnancov sa firma rozrástla na zhruba dvadsať. Tí majú na starosti vývoj, distribúciu a podporu pre používateľov programov.
Rodina musí fungovať
„Malá firma je vždy tak trochu rodina,“ hovorí. Každoročne napríklad oslavujú založenie podniku, čím sa vytvára aj akási firemná identita. To, ako sa k sebe správajú kolegovia či nadriadení k podriadeným, sa totiž podľa neho prenáša aj do vzťahu medzi zákazníkom a firmou. A hoci mal zákazník problém s produktom, ktorý mu firma predala, pri ústretovej komunikácii a pomoci z jej strany neodíde ku konkurencii. Sú však aj zákazníci, ktorí aj napriek všetkej snahe odídu. „Niektorí z nich sú pre firmu nočnou morou. Namiesto nich však môže firma získať zákazníka, ktorý ústretový prístup ocení.“
Peško si ako šéf firmy dáva záležať aj na tom, aby si zamestnanci našli hranicu medzi prácou a súkromím. Aj keď sa dajú nadčasmi zarobiť peniaze, trpí tým rodina. „Po roku mám potom prepracovaného zamestnanca, ktorý má súkromný život v troskách. Klesá tým aj jeho výkonnosť v práci.“
Kľúčová je efektívna práca
Aj Peško, tak ako iní začínajúci podnikatelia, venoval práci všetok svoj čas. Hoci bol v práci od ôsmej do ôsmej, jeho práca sa odchodom z kancelárie nekončila. Brával si ju aj domov na víkendy. „Bolo to však neefektívne. Veľakrát som venoval veľa času veciam, ktoré síce boli naliehavé, no neboli pre firmu dôležité.“
Nebráni sa tomu, aby bol v práci dlho. Musí to však mať zmysel. Okrem toho si po niekoľkodňovom vysokom pracovnom nasadení treba dobiť baterky, hovorí.
Viac na www.leaders.sk
V súčasnosti sa snaží netráviť v práci viac ako 8 až 10 hodín denne. Práci sa však venuje dlhšie – aj pri sledovaní správ, čítaní novín či počas cesty autom.
Predlžovaním pracovného času sa totiž podľa neho nedá zvyšovať efektivita a kvalita práce.
Niektorých politikov nechápem
Počas minulého režimu politiku a spravodajstvo nesledoval. „Nebavilo ma pozerať sa na polia s kombajnmi či na šičky, ktoré prekročili plán.“ Od nežnej revolúcie v roku 1989 sleduje správy pravidelne.
Politikov na slovenskej scéne rozdeľuje do troch skupín. Časť ľudí v politike nechápe ani ako politikov, ani ako ľudí. Ide predovšetkým o tých, ktorí viedli Slovensko pred vyše ôsmimi rokmi. „Je pre mňa záhadou ich motivácia robiť veci, ktoré robili.“ Politici v druhej skupine sú mu ľahostajní. To sú „rýchlokvasení“ a tí, ktorí nemajú hodnotovú politiku.
V tretej skupine politikov sú tí, ktorých Peško obdivuje. „Sú za nimi viditeľné výsledky, dokážu diskutovať a hľadať riešenia.“ Ako príklad uviedol expremiéra Mikuláša Dzurindu a exministra financií Ivana Mikloša.
