BRATISLAVA, PRAHA. Arcibiskup Ján Sokol by mal odstúpiť z funkcie, myslí si 41 percent opýtaných z prieskumu, ktorý od 21. do 22. februára pre denník SME vypracovala agentúra Markant. Sokolovo zotrvanie si želá 22 percent opýtaných.

Na otázku, či by im prekážalo, že ich kňaz spolupracoval s ŠtB, odpovedalo áno 49 percent opýtaných a nie 30 percent.

Arcibiskup rezignovať nemieni a svoju spoluprácu s ŠtB odmieta napriek tomu, že médiá zverejňujú čoraz viac dokumentov, podľa ktorých s komunistickou tajnou službou spolupracoval.

„Sú bezočiví a drzí a rozprávajú nepravdivosti, a osočujú a to je aj trestné,“ povedal Sokol rádiu Viva o novinároch.

Nové dokumenty

V archíve Ústavu pamäti národa sú dokumenty , podľa ktorých vraj Sokol navštevoval konšpiračný byt ŠtB. Do toho pritom ŠtB pozývala len preverených spolupracovníkov.

Podľa televízie JOJ bol Sokolovým riadiacim dôstojníkom Svätoslav Monsberger, dnes podnikateľ z Trnavy. K Sokolovi sa nechcel vôbec vyjadriť.

Ďalšie dokumenty o Sokolovi zverejní Ústav pamäti národa v najbližších dňoch.

„Materiály z archívu sprístupňujeme podľa zákona, to znamená, že žiadatelia ich dostanú oficiálnou cestou, keď budú pripravené,“ povedal tlačový tajomník ústavu Michal Dzurjanin.

Arcibiskup Sokol dostal nové otázky o svojej spolupráci s ŠtB. Včera sa k nim nevyjadril.
V českom archíve ministerstva vnútra našiel denník SME ďalšie dokumenty odhaľujúce rozhovory arcibiskupa Jána Sokola s predstaviteľmi komunistickej ŠtB. Ide o ďalšie denné situačné informácie, podobné tým, ktoré sme zverejnili pred viac ako týždňom. Eštebáci ho považovali za dôveryhodného.

V správe z roku 1989 sa píše, že Ján Sokol ako "prameň Špirituál" eštebákom povedal, že zásah proti demonštrantom v Prahe, čo si pripomínali Jana Palacha, mohol byť aj tvrdší. "Samotný čin Palacha je proti všetkým učeniam a zásadám katolicizmu." Sokol podľa správy hovoril, že "on osobne nepokladá za nijako výnimočné tvrdé zásahy proti demonštrantom v Prahe", keďže "on sám je zástancom klasickej výchovy, v ktorej majú miesto i tzv. tvrdšie prostriedky". Odsúdil aj list českého kardinála Tomáška vláde, v ktorom protestoval proti zásahom.

Jan Palach bol symbolom boja proti totalite. Upálil sa 16. januára 1969 na protest proti okupácii sovietskymi vojskami. O 20 rokov sa na tom istom mieste - Václavskom námestí - konali masové demonštrácie, ktoré polícia brutálne potlačila. Išlo o tzv. Palachov týždeň.

Z ďalšej správy vyplýva, že ŠtB Sokola inštruovala pred každou cestou do zahraničia.
V správe z marca 1989 ŠtB o Sokolovi píše, že podľa jej zistení kňazom hovoril, že v Československu dôjde k vážnym zmenám v prospech cirkvi. "Tieto nazval veľkonočným darom slovenskému národu." Na mysli mal to, že budú vymenovaní biskupi a obsadené voľné miesta na farách, a to aj ľuďmi z radov tajne vysvätených kňazov.

Sokolov tajomník Tibor Hajdu včera nové skutočnosti nekomentoval. Konferencia biskupov Slovenska vydala po stretnutí na Donovaloch nové stanovisko. „Vieme o svojich ľudských slabostiach i kňazských zlyhaniach. Preto my biskupi všetkých, ktorým duchovní spoluprácou s ŠtB ublížili, odprosujeme."
Biskupi napísali, že žili v ťažkých časoch a cirkvi ŠtB venovala zvláštnu pozornosť. „Dnes sú na pranieri 'vinníci' - obete vtedajšieho komunistického režimu a jeho neľudských praktík. No prvá na pranieri by mala byť bývalá KSČ, KSS. Ona bola iniciátorkou aktivít ŠtB a jej príslušníkov." Médiám vyčítali, že nehovoria o príslušníkoch, čo agentov získavali.

Správy o Sokolovi písali eštebáci Rudolf Mizera a Albert Wendl. Človek s menom Rudolf Mizera pracuje ako právnik na krajskej veterinárnej správe v Trnave. Obaja spomenutí sa odmietajú k Sokolovi vyjadriť a tvrdia, že správy nepísali oni. Tlačový tajomník ÚPN Michal Dzurjanin na to povedal, že z vyjadrení viacerých príslušníkov ŠtB by muselo vyplývať, že v tajnej službe pracovali úplne iní ľudia, ako sú zaevidovaní.

Čo je v nových dokumentoch

február 1989

Prameň Špirituál v styku s biskupom r.k.c. v Trnave Jánom Sokolom zistil, že tento nechápe dôvody, pre ktoré sa v demonštráciách exponujú tzv. katolícki aktivisti, keďže samotný čin Palacha je od počiatku proti všetkým učeniam a zásadám katolicizmu. Sokol ďalej uviedol, že on osobne nepokladá za nijako výnimočné tvrdé zásahy proti demonštrantom v Prahe, keďže on sám je zástancom klasickej výchovy, v ktorej majú miesto i tzv. tvrdšie prostriedky. Nesúhlasí preto s listom kardinála Tomáška, ktorý napísal predsedovi vlády, že odsudzuje zásahy bezpečnosti voči demonštrantom. Nevie, čo viedlo Tomáška k napísaniu listu, ale myslí si, že cirkev by mala hľadať uplatnenie na inom úseku a podieľať sa skôr na výchove mladých ľudí pre spoločnosť.

Jeho osoba (Sokola) je stále zaujímavá pre tzv. podzemné cirkevné štruktúry. Zatiaľ však nepostrehol, resp. nemal vedomosť o tom, že by mal niekto z exponentov tohto hnutia záujem o jeho osobu, resp. o stretnutie s ním. Okrem Vladimíra Jukla sa dosiaľ nestretol ani s jedným z nich.

marec 1989

Prameň Špirituál uviedol, že r. k. Ján Sokol z Trnavy má v úmysle t. r. viackrát vycestovať do kz. Dosiaľ má tri pozvania - do Belgicka, Juhoslávie a Rakúska...

Opatrenie: vykonať úkolovanie prameňa Špirituál k Sokolovi v prípade jeho vycestovania.

marec 1989

Na úseku oficiálnej cirkevnej hierarchie bolo zistené, že administrátor trnavskej diecézy biskup Sokol v styku s duchovnými diecézy informuje, že v ČSSR príde k ráznym zmenám v prospech cirkvi. (Tieto nazval veľkonočným darom slovenskému národu.) Konkrétne sa zmieňuje, že v dohľadnom čase budú na Slovensku obsadené všetky biskupské stolce, na ktoré budú bez vplyvu štátnej správy dosadení aj tajne vysvätení biskupi, do pastorácie budú prijatí noví kňazi i z radov tajne vysvätených. Ďalej na týchto stretnutiach uvádza, že od septembra sa náboženstvo bude vyučovať bez zásahu štátnej správy do výučby, ako to bolo v minulosti a že zanikne právomoc cirkevných tajomníkov v udeľovaní súhlasu na pastoráciu a títo sa nebudú zúčastňovať na kňazských rekolekciách.

jún 1989

V akcii ‚DOHODA‘ bola pozornosť venovaná prebiehajúcim jednaniam medzi ČSSR a Vatikánom. Cieľom je v rámci celej ČSSR vytypovať a aktívne rozpracovať duchovných, čo by mohol Vatikán perspektívne navrhovať do funkcie biskupov. Tu boli dosiahnuté dobré výsledky, lebo práve schválení kandidáti Vaňák, Koukl i nastávajúci arcibiskup Sokol, sú osoby, na ktoré môžeme z našej strany vplyvne pôsobiť.

Kliknite - obrázok zväčšíte.