Po včerajších oslavných správach iránskej televízie o vypustení prvej kozmickej rakety sa ukázalo, že šlo len o skúšobný vedecký let. Podľa námestníka šéfa aerokozmického výskumného centra Iránu Aliho Kabar Golru raketa nezostáva na obežnej dráhe. Dosiahla výšku 150 kilometrov a späť do atmosféry sa vrátila pomocou padáka.
Aj tak štart potvrdzuje, že Teherán pokladá svoj kozmický program za jednu z priorít, na ktorých sa významne podieľa aj iránske ministerstvo obrany. Minister obrany Mustafa Mohammed Nadžar potvrdil, že výroba družíc a rakiet patrí do náplne práce jeho rezortu. „Sankcie našich nepriateľov v aerokozmickom odbore nám dovolili rozvinúť vlastné letecké, kozmické i elektronické odvetvie,“ zdôraznil Nadžar a potvrdil tak to, o čom s hrdosťou hovoria niektorí moslimskí vedci i duchovní - sankcie donútili domáci priemysel dosahovať krátkodobo väčšie úspechy, než keby boli technológie dovážané zo Západu.
Ruská pomoc
Zároveň cez víkend iránska študentská informačná agentúra ISNA uverejnila slová námestníka ministra zahraničia Iránu Manučehra Mohammadího, ktorý na konferencii v Isfaháne vyhlásil: „Sme pripravení na všetko, dokonca aj na vojnu.“
Irán sa pokúša v posledných letoch rozvíjať kozmický program a zatiaľ sa mu podarilo s pomocou Ruska urobiť prvé kroky. V roku 2005 ruská raketa vyniesla na obežnú dráhu iránsku družicu Sina -1, ktorú vyrobili Rusi. Vtedy Teherán oficiálne deklaroval ciele svojho kozmického programu ako čisto civilné - telekomunikačné a výskumné. Teraz sa teda Iránci snažia rozvíjať kozmický program i samostatne, čo má nielen praktické, ale i psychologické dôsledky.
O svojich úspechoch Irán referuje v čase napätých vzťahov so západným spoločenstvom pre svoj jadrový program. Teherán stále tvrdí, že obohacovanie plutónia vykonáva výlučne v rámci civilného využitia atómovej energie. Západ na čele s USA obviňuje Iráncov zo snahy vyrobiť jadrovú bombu.
Dnes bude päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko rokovať opäť o iránskom jadrovom programe. Predstavitelia USA, Ruska, Británie, Francúzska, Číny a Nemecka sa však zrejme opäť nezhodnú a prerokujú len možnosť sprísnenia sankcií. V decembri rada schválila voči Iránu sankcie na výmenu jadrových technológií a dodávok jadrových materiálov.
Vlak bez bŕzd
Len niekoľko hodín pred týmto rokovaním iránsky prezident Mahmud Ahmadínedžád vystúpil pred duchovenstvom a ideologickými pracovníkmi v bezpečnostných zložkách s prejavom, v ktorom potvrdil, že Teherán už v jadrovej oblasti „nemôže zaradiť spiatočku“. „Irán zvládol technológiu výroby jadrového paliva a postupuje ako vlak, ktorý nemá ani brzdy, ani spiatočku - takmer sme rozobrali i spiatočku,“ povedal iránsky líder.
