Moskva 26. februára (TASR) - Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ruský spisovateľ Alexander Solženicyn vo svojom úvode k nanovo publikovanom článku o revolučnom chaose z roku 1917 varuje, že Rusko stále bojuje s tými istými problémami, aké viedli k zániku cárskej ríše.
Článok, ktorý bude zverejnený v utorok vo vplyvnom vládnom denníku Rossijskaja gazeta, analyzuje príčiny februárovej revolúcie, ktorá prinútila abdikovať posledného cára Mikuláša II. a pomohla vydláždiť cestu boľševikom.
"Všetko je o to trpkejšie, že niektoré z týchto záverov stále platia, pokiaľ ide o chaos, ktorý nás v súčasnosti ohrozuje," napísal Solženicyn v predhovore k článku, ktorý v Rusku prvýkrát uverejnili v roku 1993.
Solženicynova manželka Natalija vyhlásila, že úvod s článkom by mali ruským politikom slúžiť ako pripomienka nebezpečenstiev, ktoré môžu vyplynúť z obrovskej priepasti medzi bohatými a chudobnými, ale aj z krutého kontrastu životného štýlu a morálnych postojov honosnej ruskej metropoly a oveľa menej prosperujúcich provincií.
"Alexander je hlboko znepokojený touto priepasťou," vyhlásila Natalija Solženicynová na dnešnej tlačovej konferencii. "Treba tomu venovať pozornosť. Ak to vláda zanedbá, následky budú vážne," dodala. Okrem toho, že článok bude uverejnený v denníku s vysokým nákladom pol milióna výtlačkov, publikujú ho aj ako samostatný pamflet s titulkom Myšlienky o februárovej revolúcii a pošlú ho predstaviteľom do celého Ruska. Vyhlásil to vydavateľ denníka Vladislav Fronin.
"Budú si ho môcť prečítať ľudia na Ďalekom východe na Čukotke aj v Kremli," dodal.
Natalija Solženicynová uviedla, že jej manžel napísal článok pre jeden z dielov desaťzväzkovej ságy Červené koleso o ruskej revolúcii, ktorú dokončil v roku 1990 a pokladá sa za jeho najvýznamnejší literárny počin. Článok bol zverejnený už niekoľkokrát, ale ešte nikdy v takom veľkom náklade.
Solženicyna uväznili za kritiku J.V. Stalina v liste, ktorý napísal počas druhej svetovej vojny, keď slúžil v prvej línii ako kapitán delostrelectva. Strávil sedem rokov v pracovnom tábore v Kazachstane a ďalšie tri mesiace v domácom exile.
Svoje utrpenie opísal v diele Jeden deň v živote Ivana Denisoviča, ktoré vyšlo v roku 1962 v časoch odporu proti Stalinovi. Čoskoro nato ho však za jeho tvorbu začali perzekvovať. Ďalšie autorove diela, vrátane troch zväzkov Súostrovia Gulag (1973-78), napísal tajne a vyšli iba v zahraničí.
Solženicyn získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1970 a o štyri roky ho vypovedali z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Spisovateľ sa vrátil do Ruska v roku 1994, krajinu však našiel vo veľkom chaose. Dúfal v jej oživenie a tak sa pridal k prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý tvrdil, že počas jeho pôsobenia v úrade sa Rusko zotaví.
Uznávaný 88-ročný autor sa v posledných rokoch ukazuje na verejnosti len občas a podľa dostupných správ je chorľavý. V zriedkavých rozhovoroch pre médiá lamentuje nad stavom ruskej politiky a vlády, ale zároveň chváli Putina, napriek jeho minulosti spájajúcej sa s KGB.
Solženicynova manželka dnes vyhlásila, že spisovateľ má vysokú mienku o priebojnej zahraničnej politike Kremľa. "Je presvedčený, že na poli zahraničnej politiky urobil Kremeľ mnoho správnych krokov a Rusko si znovu vydobylo vážnosť," dodala.
