Aký je to pocit byť momentálne najvýznamnejšou ženou v krajine?
„Začiatky sú ťažké, ale je to zvládnuteľné. Pustila som sa do tohto boja a nebojím sa. Zvládne sa to. Pôjde to, ale nie je to otázka týždňa ani mesiaca. Aby to nabralo ten smer, o akom mám predstavu, je to možno otázka roka.“
Boli ste prvou trestnou sudkyňou Najvyššieho súdu a teraz ste prvou predsedníčkou Ústavného súdu. Rada lámete bariéry v justícii?
„Nedá sa povedať, že by som špeciálne rada lámala bariéry. No niekedy život prináša takéto situácie. Keď bolo na Najvyšší súd vyhlásené výberové konanie, tak som spĺňala všetky podmienky a vybrali ma. Bola som trochu zaskočená, lebo v trestnom kolégiu boli dovtedy len muži, ale musím povedať, že ma veľmi dobre prijali. Čo sa týka funkcie predsedníčky Ústavného súdu, tak to odo mňa nezáviselo. Bolo to rozhodnutie pána prezidenta.“
Študovali ste Právnickú fakultu v Bratislave, učil vás pán prezident?
„Áno, prednášal, ale určite to netreba dávať do súvislosti s mojím vymenovaním. Od vysokej školy sme neboli vôbec v kontakte.“
Prečo ste sa až po desiatich rokoch pôsobenia podnikovej právničky rozhodli vstúpiť do justície?
„V čase, keď som skončila právo, som nespĺňala základné kritérium na to, aby som sa dostala do justície. Nebola som členkou KSČ ani kandidátkou, čo bolo v tom čase podmienkou. Po roku 1989 som využila prvú možnosť, ktorá sa mi naskytla, aby som sa do justície dostala.“
Myslíte si, že máte dostatok skúseností na riadenie Ústavného súdu?
„Nie som po prvý raz v riadiacej funkcii. Stála som na čele najväčšieho Krajského súdu na Slovensku v Bratislave, kde bolo nepomerne viac sudcov a zamestnancov. S odstupom času si myslím, že som ho riadila dobre. Osobne si na toto obdobie spomínam ako na jedno z mojich profesijne najlepších.“
Napriek tomu vás z funkcie v roku 1999 odvolal vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
„Podľa môjho názoru to bolo politické rozhodnutie. Samozrejme, že si dôvod našiel. Bola to previerka, ktorá sa však skončila dobre, nie je problém to preukázať. Myslím si, že pán Čarnogurský to veľmi dobre vie. Brala som to ako realitu. Predseda súdu je funkcia a minister ho mohol odvolať bez udania dôvodu. Mohol to urobiť, čo by som bola prijala, nemusel hľadať umelo vytvorený dôvod.“
Vo svojom životopise nemáte uvedený ani jeden cudzí jazyk, nebude to prekážka pri medzinárodných rokovaniach?
„Pociťujem to ako istý hendikep, mám síce slušné základy z angličtiny, ale nedovolím si povedať, že ju aktívne ovládam. Zo začiatku to môže byť istý problém, ale myslím si, že sa to dá rýchlo vyriešiť, veď dnes nie je problém ísť na jazykový pobyt. Na druhej strane z hľadiska diplomacie je osoba tlmočníka často veľmi užitočná.“
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na ústavnú sudkyňu?
„V roku 2004 ma oslovila skupina sudcov zo Slovenskej únie nezávislého súdnictva, či by ma mohli navrhnúť za kandidátku na sudcu Ústavného súdu. Brala som to ako vyslovenie určitej dôvery a pocty. Ešte v roku 2004 som bola zvolená parlamentom, čo ma prekvapilo, pretože som získala asi 90 hlasov, teda volila ma koalícia i opozícia. Z toho vyplýva, že moje meno rezonuje vo všetkých kruhoch a nie negatívne. Bol to pre mňa vtedy určitý signál.“
Čo si myslíte o kritike, že dobrý trestný sudca neznamená aj dobrý ústavný sudca?
„Nie je to dobrý názor, počujem to po prvý raz, a ani neviem, z čoho vychádza. To by sa potom mohlo povedať, že ani advokát alebo sudca zaoberajúci sa obchodným alebo správnym súdnictvom nemôže byť dobrý ústavný sudca.“
Dokáže nový Ústavný súd nadviazať na kontinuitu predchádzajúceho?
„Určite, veď ani v predchádzajúcom zložení Ústavného súdu neboli všetci len odborníci na ústavné právo.“
No rozdiel je, že vy prichádzate v období, keď na každého z vás čaká približne 100 návrhov a nebudete mať čas na „zahrievacie“ obdobie...
„Máte pravdu, ale som presvedčená, že kontinuita bude zabezpečená.“
Vy ste na vymenovanie čakali tri roky, ako ste vnímali poslednú voľbu kandidátov?
„Nepochopila som, prečo od roku 2004 vtedajší parlament nedovolil jedného kandidáta tak, aby mohli byť zo štyroch kandidátov vymenovaní dvaja chýbajúci sudcovia. Ústavný súd nemusel byť v takom stave, v akom sa nachádzal pri našom príchode.“
Čím to bolo, že poslanci neboli schopní tak dlho zvoliť potrebný počet kandidátov?
„Nedovolím si hodnotiť, prečo sa to neriešilo.“
Nespolitizovala sa v súčasnosti voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu?
„Nie, takáto situácia by vznikla pri akomkoľvek zložení parlamentu, vždy by sa hovorilo o spolitizovaní. Myslím si, že to nie je dobrý výraz, parlament sa musel rýchlo rozhodnúť, pretože Ústavný súd bol nefunkčný a čo iné sa dalo v danej situácii robiť? Chybu urobil predchádzajúci parlament.“
Opozícia tvrdí, že nový súd bude jednofarebný - červený, bude vraj ľavicovejší. Neprekážajú vám takéto označenia?
„Prekážajú, odmietam ich. Zloženie súdu je také variabilné, že takéto označenie nemôže byť. Už sa kreovali štyri trojčlenné senáty a pri pohľade na ich zloženie nemôže vzniknúť takéto podozrenie.“
Chcete niečo na súde zmeniť?
„Podľa môjho názoru je potrebné riešiť problém veľkého množstva sťažností na prieťahy v konaní, čo je agenda, ktorá nepatrí na Ústavný súd. Je potrebná aj novela zákona o organizácii Ústavného súdu.“
Kedy podľa vás rozhodne Ústavný súd o interrupciách či o zákone o preukazovaní pôvodu majetku?
„Ťažko mi odpovedať kedy to bude, je mojou prioritou riešiť všetky, aj iné staré veci, ale nechcem sa viazať konkrétnym termínom.“
Čo si myslíte o interrupciách a práve ženy na slobodnú voľbu?
„Nemôžem sa vyjadrovať, pretože mi to neprislúcha z pozície sudkyne. Hovoriť o tom pred rozhodnutím pléna by bolo odo mňa nesprávne.“
Ústavný súd čaká na rozhodnutie o disciplinárnom konaní proti predsedovi Najvyššieho súdu SR, nebude pre vás problém rozhodnúť o tomto podaní ministra spravodlivosti SR?
„Nemôžem povedať, či to bude, alebo nebude pre mňa problém, pretože obsah tohto podania vôbec nepoznám. Druhá vec je, že sa osobne poznám s ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom, ako aj s predsedom Najvyššieho súdu Milanom Karabínom, s oboma si tykám. Nebudem komentovať ich mediálne prestrelky.“
Po nástupe nového ministra spravodlivosti sa zdá, že chce rušiť všetko, čo spravil jeho predchodca. Ako to vnímate?
„Ak myslíte na znovuvytvorenie niektorých zrušených okresných súdov, tak to vítam. Nehovorím, že zrušenie niektorých malých okresných súdov nebolo potrebné, ale napríklad opätovné zriadenie Okresného súdu Malacky alebo Pezinok je potrebné. A viem, o čom hovorím, pretože z pozície bývalej predsedníčky Krajského súdu v Bratislave to môžem posúdiť.“
Čo si myslíte o návrhu na zrušenie Špeciálneho súdu?
„Keď sa zakladal, nikto sa sudcov nepýtal na názor. Tendencie zrušiť Špeciálny súd som vnímala len prostredníctvom médií. Politická vôľa je ho ponechať, takže to akceptujem. Môj názor je, že by sa mali riešiť jeho kompetencie a určite by nemal byť jeho odvolacím súdom Najvyšší súd. Druhá vec je, že iba sudcovia Špeciálneho súdu dostali vážne privilégiá a vymoženosti, čo vníma ostatný sudcovský zbor veľmi citlivo.“
Ako ste tieto vymoženosti vnímali ako členka odvolacieho senátu Špeciálneho súdu?
„Okrem príplatku k základnému platu som nemala žiadne iné privilégiá a vymoženosti. Pritom Najvyšší súd ako odvolací súd rozhoduje v konečnom štádiu. Špeciálnym sudcom to nezávidím. Tiež musím povedať, že po dvoch týždňoch pôsobenia na Ústavnom súde viem, že základný plat ústavného sudcu sa ani spolu s paušálnymi náhradami nevyrovná platu špeciálneho sudcu. Je to pre mňa nepochopiteľné. A to nehovorím o absolútne nevyhovujúcich podmienkach na bývanie pre desiatich sudcov Ústavného súdu, o vybavení kancelárií súdu, ako aj všetkých reprezentačných miestnostiach vrátane kancelárie predsedníčky Ústavného súdu.
Čo hovoríte na vyjadrenie ministra spravodlivosti, že Špeciálny súd je protiústavný?
„Je to vyjadrenie ministra spravodlivosti. Keď sa rozhodne riešiť to podaním na Ústavný súd, potom sa tým budeme zaoberať. Povedať, že je niečo protiústavné, je slovo, ktoré musí mať aj svoj obsah.“
Hovorilo sa o vás ako o možnej ministerke spravodlivosti. Oslovil vás niekto z HZDS s touto ponukou?
„Nikto, neviem, kde vznikla táto fáma. Keby ma aj niekto oslovil, nikdy by som nereflektovala ako sudkyňa na funkciu ministra spravodlivosti.“
Prečo vás začali spájať s HZDS?
„Myslím si, že to vzniklo v roku 1997, keď som sa stala predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave. Odvtedy sa to so mnou ťahá, už som prestala s tým bojovať, je to boj s veternými mlynmi.“
Myslíte si, že sa nástupom novej vlády zmenila atmosféra v spoločnosti?
„Je to otázka o tom, v akom okruhu sa pohybujete. V mojom prostredí som to nepocítila. Vláda Roberta Fica je tu krátko na hodnotenie. No nemyslím si, že by sa malo hovoriť, že všetko, čo urobila predchádzajúca vláda, je zlé. Aká je klíma v spoločnosti? Ak by sme išli podľa preferencií, tak dobrá. Nová vláda možno osloví širšie masy ľudí.“
Vás oslovila tiež?
„Nedá sa povedať, že ma oslovila. Skôr sa mi zdalo sympatické, že po ôsmich rokoch prišla nejaká zmena, ktorá možno prinesie niečo nové.“
Neprekážalo vám, že s tou zmenou je spojené aj HZDS a SNS?
„To sú už príliš politické otázky. Ja som sudkyňa, neprináleží mi o nich hovoriť.“
Je podľa vás slovenská justícia skorumpovaná?
„Registrujem určité prípady korupcie v justícii, ale pokiaľ viem, ani jeden z prípadov nebol právoplatne skončený. Korupcia je, bohužiaľ, vo všetkých profesiách. Nie je to problém len Slovenska. Určite s tým treba bojovať.“
Ako sa dá s ňou bojovať?
„Je na zváženie, či by možnú korupciu v rámci súdnictva neeliminovalo zvýšenie platov sudcov. Verejnosť vníma, že sú vysoké, ale dnes sa už vyrovnávajú manažérom v bankách a iným profesiám. Po zvýšení platov by možno každý jeden sudca uvažoval nad tým, či sa mu oplatí vystavovať svoje meno, ako aj kredit celej justície takýmto podozreniam.“
Ponúkol vám niekto niekedy úplatok?
„Nie, nikdy.“
Zaznamenali ste využitie detektora lži v kauze Cervanová a jeho výsledok?
„Je to zaujímavé. No nerozumiem, prečo oslovili amerického experta a nie našich ľudí, keďže viem, že aj u nás sa nachádza taký istý prístroj a máme špičkových odborníkov. Využitie detektora lži ako dôkazného prostriedku je otázne. Treba zistiť, kde v Európe sa takto používa. Pokiaľ viem, asi v žiadnej krajine, a potom si treba položiť otázku, prečo. V niektorých štátoch USA, kde detektor lži a výstupy z neho sú dôkazným prostriedkom, by bolo zaujímavé analyzovať, či aj v týchto prípadoch nedošlo k justičným omylom.“
Považujete to za zvrat v kauze?
„Neviem, nemám naštudovaný celý spis.“
Čo si myslíte o tom, že senát Najvyššieho súdu SR nepripustil otvorenie policajného archívu v Levoči?
„Poznám senát Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol v kauze Cervanová, sú to vysoko kvalifikovaní trestní sudcovia, a keď zvážili, že to nebolo potrebné, tak rešpektujem ich rozhodnutie.“
Ste rodená Bratislavčanka, aký bol váš prvý dojem z Košíc?
„Veľmi dobrý, ale ešte som si nezvykla. Za tých pár dní sa to ani nedá. Išla som do Košíc s tým, že chcem pracovať na Ústavnom súde, chcela by som sa sem rada vracať, ale ešte nemám na to vhodné podmienky. Musím si tu vytvoriť druhý domov, ale byty pre ústavných sudcov sú momentálne vo veľmi nevyhovujúcom stave. Budem sa snažiť to urýchlene riešiť, aby som už nemusela odpovedať na otázky podobného charakteru.“
