Nechať žiť alebo dovoliť zomrieť? Túto otázku rieši v posledných dňoch celé Španielsko. Problém eutanázie rozdelil spoločnosť, proti sebe stoja liberáli a katolícka cirkev.
Inmaculada Echevarríová (51) trpí od detstva svalovou dystrofiou a už roky bojuje o právo zomrieť. Tento týždeň dostala vstupenku na večnosť.
„Mám už toho dosť takto žiť a závisieť od všetkých. Chcem injekciu, ktorá mi znehybní srdce,“ vyhlásila na jeseň v médiách, keď verejne požiadala o dôstojnú a bezbolestnú smrť.
Precedens
Takmer desať rokov leží bez pohnutia pripútaná na lôžko. Sama nedokáže ani dýchať. Teraz dostala povolenie a môžu ju od dýchacieho prístroja odpojiť. Rozhodnutie vydala regionálna vláda v Andalúzii. Oprela sa o vyjadrenia niekoľkých poradných orgánov. Podľa nich bola žiadosť pacientky založená na takzvanom odmietnutí starostlivosti. Španielsky zákon toto právo uznáva, eutanáziu však zakazuje.
Prípad Echevarríovej je v Španielsku prvý. Združenie Právo na dôstojnú smrť dúfa, že podobných rozhodnutí v prospech pacientov bude viac. Súdy naopak nechcú, aby prípad slúžil ako precedens.
Dôstojná smrť
„Nie je spravodlivé takto žiť. Môj život je samota, prázdnota a skľúčenosť. Neprijímam to, že ma pri živote držia umelé prostriedky,“ vyhlásila Echevarríová v televízii.
Včera sa rozhodla, že svoj život ukončí v nemocnici San Rafael v Granade, kde ju po väčšinu času ošetrovali. Podľa vyhlásenia, ktoré vydalo riaditeľstvo nemocnice, bude pacientka pod dohľadom lekárov až do svojej smrti.
Kedy má smrť nastať, nie je jasné. Španielske médiá z vyhlásenia nemocnice citujú, že smrť Inmaculady Echevarríovej nepotrebuje ďalšiu publicitu. „Žiadame o rešpektovanie dôstojnosti a súkromia pacientky.“
Krajina už raz podobný prípad zažila. Pred deviatimi rokmi pomohla Ramona Maneirová zomrieť Ramónovi Sampedrovi. Sampedro bol kompletne ochrnutý od krku dole, trpel tetraplégiou a takisto žiadal o dôstojnú smrť. Svoj boj so súdmi však v roku 1993 prehral a eutanázia nebola povolená.
Sampedro zomrel päť rokov po vynesení rozsudku. Vypil pohár vody s cyankáli, ktorý mu pripravila jeho priateľka. K svojmu činu sa verejne priznala až po siedmich rokoch, keď bol prípad právne premlčaný a už ju nemohli trestne stíhať.
Eutanázie rieši celá Európa
Prípady eutanázie, v ktorých súd zákrok nepovolil, spustili vlnu búrlivých diskusií vo viacerých krajinách.
Vo Francúzsku žiadal o právo zomrieť mladý Vincent Humbert, ktorý po ťažkej autonehode ochrnul, oslepol a onemel. Pohyboval iba jedným palcom, ktorým sa dorozumieval so svetom a mal v poriadku sluch. Humbert napísal list prezidentovi Jacquesovi Chiracovi, v ktorom ho žiadal o právo zomrieť. Neuspel.
Jeho matku, ktorá mu nakoniec vpichla injekciu, po ktorej upadol do hlbokej kómy, zadržala polícia. V roku 2003 Humberta (22) lekári odpojili od prístrojov. Proces s jeho matkou sa skončil rozhodnutím „verdikt nevykonaný“, čo znamená, že súd o jej vine či nevine nerozhodol.
Vlani žiadal o právo zomrieť aj Talian Piergiorgo Welby (61), ktorému pomohol zomrieť anestéziológ za cenu, že bude trestne stíhaný.
V Poľsku minulý týždeň požiadal o eutanáziu Janusz Świtaj (32), ktorý je od 14 rokov paralyzovaný a napojený na dýchacie prístroje. V Taliansku a Poľsku je eutanázia zakázaná.
Autor: Jana Hoffstädterová -Hoschek