Pocitovo to vraj bol rozdiel ako medzi dňom a nocou. „Pred finále som sa cítila oveľa–oveľa lepšie ako pred kvalifikáciou,“ prízvukovala trojskokanka Dana Velďáková. Kým v piatok ani v jednom z troch pokusov nedoskočila za 14 metrov a trochu sa triasla, či sa dostane do najlepšej osmičky, v nedeľu skákala ako cez kopirák: čo pokus, to za štrnásť.
„Ešte na nijakých pretekoch som nemala šesť pokusov za 14 metrov,“ skonštatovala 25–ročná Košičanka. „Ešte radšej by som bola, keby mi aspoň jeden pokus uletel.“
Neuletel, všetky boli v rozmedzí dvanástich centimetrov: 14,09 – 14,13 – 14,02 – 14,05 – 14,06 – 14,01.
Téner Radoslav Dubovský tvrdí, že v prvých štyroch skokoch mala Dana nedošľap takmer 10 centimetrov. Jej sériu označil za „krásne vyrovnanú“, ale vraj ku každému pokusu by vedel vysloviť drobnú výhradu.
„Musíme ešte lepšie vymerať rozbeh a ideálnejšie zvládnuť druhý odraz,“ skonkretizoval. Zverenka mu pritakala: „Ja viem, vždy mi niečo ušlo.“
Dana včera skončila šiesta, čo je jej životný úspech, ba aj najlepšie ženské umiestnenie Slovenky v ére samostatnosti.
Napriek tomu mala trochu zmiešané pocity: „Veľmi som chcela prekonať svoj slovenský rekord 14,21 m. Tak ako pred rokom na halových majstrovstvách sveta v Moskve. Aj keď si uvedomujem, že asi by ma to veľmi v celkovom poradí dopredu neposunulo – možno o jedno, nanajvýš o dve miesta. Ledaže by niektorý z pokusov uletel nie trochu, ale parádne.“
Autor: mo
