TALLIN. Bez prekvapenia sa skončili nedeľné parlamentné voľby v Estónsku. Podľa očakávaní ich vyhrala liberálna Reformná strana premiéra Andrusa Ansipa a ešte výraznejšie si posilnila svoje postavenie v parlamente.
Po sčítaní 99 percent hlasov získali liberáli 27,8 percenta. V 101-člennom parlamente tak obsadia 31 kresiel. Tesne predbehli svojho koaličného partnera - stredoľavú Stranu stredu, ktorá bude mať v parlamente o dvoch poslancov menej.
S koaličnými rozhovormi chce premiér začať čo najskôr, vyhlásil však, že nebudú ľahké.
Rovná daň
„Ľudia sa zľakli rozhadzovačných sľubov Strany stredu,“ komentoval podľa BBC víťazstvo liberálov Ansip. Strana stredu pred voľbami sľubovala zrušenie rovnej dane a namiesto nej chcela zaviesť progresívnu daň.
Estónsko zaviedlo rovnú daň ešte v roku 1994. Do roku 2015 ju chcú liberáli znížiť z dnešných 22 percent až na 12 percent.
Ansip napriek snahám stredoľavičiarov meniť kurz označil za úspech, že ľudia volili oboch koaličných partnerov. „Taká silná podpora dvoch vládnucich strán jasne ukazuje, že ľudia sú s politikou vlády spokojní.“ Dodal však, že voľby boli jasným víťazstvom pravicových strán.
Zloženie vlády neisté
Premiér naznačil, že novú vládu nemusí bezpodmienečne zostavovať so Stranou stredu. Možnosti sú otvorené a do úvahy pripadajú aj koaličné rokovania so stranou Res Publica, ktorá do parlamentu kandidovala spoločne s nacionalistickou stranou Pro Patria. Skončili na treťom mieste. Získali 17,8 percenta, teda 19 kresiel v parlamente.
„V tejto chvíli nenájdete predsedu politickej strany, ktorý by vylúčil spoluprácu s inou stranou, a nerobím tak ani ja,“ povedal Ansip krátko po vyhlásení výsledkov.
Ruská menšina je problém
Do parlamentu sa zrejme dostanú sociálni demokrati, Zelení a ľudovci, ktorí sú tretím členom terajšej koaličnej vlády.
Potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu nedosiahli okrem kresťanských demokratov ani dve radikálne strany ruskej menšiny.
V jeden a pol miliónovej krajine žije približne 300-tisíc rusky hovoriacich osôb, ale len časť z nich má estónske občianstvo a s ním aj právo voliť.
Tí čo ho nemajú, ho môžu získať na základe testu aj z nie práve najľahšieho estónskeho jazyka. Fakt, že asi desatina estónskej populácie nemá žiadnu občiansku príslušnosť, je dedičstvom sovietskej éry.
Technologický náskok
K volebným urnám prišlo celkom 61 percent voličov. Účasť bola o tri percentá vyššia ako pri posledných voľbách.
A presne taký počet Estóncov (asi 30–tisíc) využilo svetovú novinku parlamentných volieb a hlasovali online. Rovnako ako premiér Ansip. Estónsko sa v rozvoji technológii radí medzi popredné štáty Európskej únie.
Táto malá krajina predbehla v používaní mobilných telefónov a internetu aj Francúzsko či Taliansko.
Podľa BBC zaradil estónsky parlament prístup k internetu medzi zákadné ľudské práva. V roku 1991, keď sa Estónsko osamostatnilo od bývalého Sovietskeho zväzu, pritom polovica obyvateľov nemala ani pevnú telefónnu linku.
Ekonomický tiger
Dnes patrí ekonomický rast Estónska k najlepším spomedzi štátov bývalého východného bloku. HDP v súčasnosti vzrástlo o vyše jedenásť percent a premiér sa chystá rast ekonomiky ešte zrýchliť.
Pre vysokú infláciu však musela najsevernejšia z troch pobaltských krajín odložiť zavedenie eura, pôvodne naplánované na tento rok.
Estónsko je atraktívne pre zahraničných investorov. Ich zisky v krajine sa nezdaňujú, ak sú určené na ďalšie investície. Tento trend by mal pretrvať aj po nedeľných voľbách.
Autor: jah
