Ale čo s tým prenikavým pohľadom a zjavnou príslušnosťou k islamskej obci? Zvykol si už na všeličo a navyše sa považuje za skúseného cestovateľa s jedným z najproblematickejších pasov - modrým afganským. Radí spoluobčanom, ako sa vyhnúť problémom s leteckými spoločnosťami, ambasádami i hraničnými kontrolami. Má to len jednu chybu - v čase, keď píšem tieto riadky, sedí môj muž unavený, zúrivý a so srdcom plným nenávisti k bielej pleti i euroatlantickej kultúre na letisku vo Viedni. Pobieha v tranzite a vysiela signály plné nenávisti a ukrivdenosti. Chytili ho, vysadili zo spoja mieriaceho do jeho domoviny, hoci mal doklady v poriadku. Nie je to prvý raz, čo mesiac a tri týždne čakal na tranzitné vízum (normálny smrteľník nič podobné nepotrebuje takmer nikde na svete) a čo mu prepadla letenka. Pred dvoma rokmi ho vrátili z Maďarska, že s ním ľudia nechcú letieť. Predtým sme sa zastavili v Taliansku. Tentoraz potreboval potvrdenie, bez ktorého ostatní spokojne odleteli.

Opäť mu odletel spoj do Kábulu, kúpil si ďalšiu (už tretiu) letenku a pochopil, že s takouto tvárou a pasom do Európy nemá čo loziť. V ra­doch na veľvyslanectvách stretávame rovnakých nešťastníkov so zastrihnutými fúzmi, tmavými očami, čiernymi vlasmi. Zdravia sa salam alejkum. Kto z nich sa napokon nezmieri s tým, že je občanom druhej kategórie? Môjho muža mám pod dohľadom, ale nie všetky manželky majú s rakúsko-uhorskými úradmi takú trpezlivosť. I mne čosi čudné blúdi mysľou, keď kráčam okolo rakúskeho veľvyslanectva alebo Austrian Airlines. Radšej to nenapíšem, ešte by na mňa poslali protiteroristické komando. A to som blondína s okrúhlou slovanskou a extrémne prívetivou tvárou.