Stretli sme sa v jej kancelárii na bratislavskom VÚC a hovorili o jej vzťahoch k HZDS počas tretej Mečiarovej vlády, Robertovi Ficovi, Smere, práci europoslanca i o registrovaných partnerstvách. Europoslankyňa MONIKA BEŇOVÁ - FLAŠÍKOVÁ.
Počas tretej Mečiarovej vlády jeden z jej ministrov povedal, že protivládne rádio Twist potrebuje oponenta. Vzniklo rádio Koliba. Boli ste za jeho riaditeľku dosadená politicky?
O tomto písal práve vtedajší redaktor SME Peter Tóth. Bol to nezmysel, nikdy som nebola ani členkou HZDS, ani som naň nemala žiadne väzby.
Audio: O rádiu Koliba:
Určite nie?
Pravdou je, že vtedajší majitelia rádia boli úzko s HZDS previazaní, ale keď som tam nastupovala ja, mala som jedinú požiadavku - aby do fungovania rádia nezasahovali.
Ako ste sa teda stali riaditeľkou?
Všetci si myslia, že ma tam dostal Fedor Flašík, ale nie je to pravda, nikdy mi to neponúkol. Šlo o ponuku jeho spoločníka, súčasného štátneho tajomníka Martina Glvača. Povedal mi, aby som to skúsila a myslím aj s odstupom času, že to bol dobrý projekt. Stojím si za tým, že nebol politický.
Prečo ste potom na nominačnom sneme HZDS na trnavskom štadióne sedeli prakticky pri Mečiarovi?
Bola som tam na pozvanie Fedora Flašíka, nie z politických dôvodov. Že ma posadili za vtedajšieho premiéra, bola náhoda. Ja som si nič také neuzurpovala.
Aký ste mali vtedy názor na HZDS?
Musím povedať, že moja asistentka, ktorá je so mnou už desať rokov, bola kdesi v českých médiách vyfotená v tričku s nápisom Nevolím Mečiara. Vo vtedajšej politike bolo veľa rušivých momentov, ktoré nemajú nič spoločné s normálne fungujúcou spoločnosťou. Po roku 1989 sa k moci dostalo množstvo ľudí, ktorí nevedeli, ako sa s ňou vysporiadať. Pozitíva vidím v tom, že ľudia mali aspoň možnosť vidieť, ako sa to nemá robiť. Negatív však bolo viac.
O Fedorovi Flašíkovi
Váš súčasný manžel dal vtedy nainštalovať hodiny oproti prezidentskému palácu, ktoré odpočítavali dni do konca funkčného obdobia prezidenta Kováča. Bolo to férové?
Ak to mám hodnotiť ako politička, korektné to nebolo. Ak by som sa na to pozrela ako na prejav snahy zaujať netradičným spôsobom, musím uznať, že to vyvolalo obrovský rozruch a publicitu. Politicky korektné to nebolo, ale manžel nie je politik.
A ako dnes pozeráte na to, že jeho reklamná agentúra Donar dostávala od vtedajšej moci zákazky bez férových výberových konaní?
Neviem posúdiť „férovosť" ale správne to zrejme nebolo. Nemyslím si však, že by bolo v tomto obdobie Mečiarovej vlády nejako výnimočné. Ide o chorobu mladých demokracií, v ktorých tlak občianskej spoločnosti nie je dostatočne silný na to, aby donútil štátnu moc takéto veci nerobiť. Po Donare nastúpili agentúry spojené s Dzurindovou vládnou agentúrou a konali rovnakým spôsobom.
Audio: O prideľovaní zákaziek agentúre jej súčasného manžela:
Ako dnes vtedajšie lukratívne zarábanie vidí váš manžel?
Môj manžel je človek, ktorý sa na verejnosti nesnaží hrať na najlepšieho reklamného manažéra, ktorý to musel nutne dostať. Jeho postoje k tomuto obdobiu sú veľmi otvorené, aj v rôznych rozhovoroch pripustil, že to tak proste bolo. Mne sa tá otvorenosť páči, nie ako iní manažéri, ktorí sa tvária, že zákazky dostávajú preto, lebo sú ich spoločnosti najlepšie a nenahraditeľné. Skrátka, manžel nie je a nebol pokrytec a to si vážim. Nakoniec, za svoju prácu bol viackrát ocenený na zahraničných reklamných festivaloch.
O Robertovi Ficovi
Boli ste pred Smerom v nejakej strane?
Nie.
Kedy ste sa spoznali s Robertom Ficom?
Poznáme sa od roku 1999, keď za mnou prišiel do rádia. Vydal vtedy nejakú publikáciu a pýtal sa, či by sme ju nemohli niekde v rádiu odprezentovať.
Audio: O tom, ako vnímala Roberta Fica na začiatku:
Ako ste ho teda vnímali?
Bolo mi na ňom sympatické, že dokáže ísť proti väčšinovému názoru. Ale tak, ako si on vtedy o mne myslel, že som arogantná, tak isto som aj ja mala pocit, že hrá niekedy viac na city, ako na racionalitu.
Prečo ste s ním teda zakladali Smer?
Politiku vnímam ako ktorékoľvek iné zamestnanie. Politik má tú výhodu i nevýhodu zároveň, že dokáže vplývať na rozhodovanie o zásadných zákonoch a svojim spôsobom i na smerovanie krajiny. Dlho som pracovala v zahraničí, pre zahraničné firmy tu na Slovensku, a mala som možnosť vidieť, ako sa tam „robí" kvalitná politika. To ma motivovalo. Aj dnes som úprimne presvedčená, že to raz tak bude aj u nás.
Prečo s Robertom Ficom?
Lebo to bol v tom čase mladý a progresívny politik. Ak si pozriete vtedajšiu politickú scénu, neboli tam iné výrazné moderné typy politikov a mne sa na ňom páčilo, že si stál za svojim názorom a bol ho ochotný obhajovať proti väčšine. To mi imponovalo.
Je Fico populista?
Všetci politici, ktorí majú najvyššie ambície a sú lídrami, majú v sebe istú dávku populizmu. Má ju Dzurinda, Mečiar, Jano Slota, dokonca i lídri KDH.
Populizmus je pre úspech strany nevyhnutný?
To závisí od typu spoločnosti. Sú európske štáty ako Nemecko či Francúzsko, kde si bez neho nevystačia, sú však aj štáty, kde ho príliš nepoužívajú, napríklad v Škandinávii. Ale netrúfam si povedať, či je, alebo nie je nevyhnutný. Nevyhnutné je, aby neprekročil isté hranice.
Audio: O tom, ktorý politik u nás nie je populistom:
Ktorý politik z našej súčasnej scény nie je populistom?
Myslím, že veľmi racionálnym typom politika, ktorý sa dosť vyhýba populizmu, je Béla Bugár.
Prečo premiér Fico nekomunikuje s médiami a neposkytuje rozhovory?
Má novú poradkyňu pre mediálnu oblasť a tá to vraj celé zmení.
Je jeho postoj správny?
Občas si myslím, že je proti médiám zaujatý oprávnene, lebo ho nikdy nešetrili. A nielen to, dosť neobjektívne na neho útočili aj vtedy, keď sme boli v opozícii. Ale s tým tak akosi musí politik vedieť žiť. A snažiť sa vlastným pričinením tento vzťah zmeniť. Ak si pozriem články, ktoré sa o mne písali v začiatkoch Smeru a porovnám ich s dneškom, vidím, že sa mi podarilo novinárov presvedčiť o tom, že nie som človek, ktorého niekde posadil Fedor Flašík ako nejakú „micinku", aby sa tam usmievala, ale že som typ, ktorý vie aj v čase, keď to bude pre neho politicky a kariérne nevýhodné, povedať nahlas a otvorene iný, ako väčšinový názor.
Aký je premiér v súkromí?
Nepoznám príliš jeho súkromie. On si ho veľmi úzko stráži. A myslím, že nemá ani naozajstného kamaráta, o ktorom sa hovorí, že by ste s ním šli na pivo. Väčšina ľudí máme niekoho takého, že keď vám je blbo, zdvihnete telefón a idete na kávu. Robert nie je človek, ktorý by rozvíjal nejaké osobné vzťahy. Je sólový hráč a tomu zrejme prispôsobuje aj svoj súkromný život.
O Smere
Smer mal byť pôvodne akási tretia cesta. Teraz sa deklaruje ako ľavica. Akú mal Fico víziu na začiatku?
Robert Fico bude vždy skôr ľavicovým politikom. Poznám jeho názory, i prostredie, z ktorého pochádza. Keď sme zakladali Smer, chceli sme vytvoriť pragmatickú stranu, ktorá bude reflektovať stav v spoločnosti a bude ponúkať inú kvalitu riešení.
Čo mala byť tá tretia cesta, ak to nemala byť ani pravica, ani ľavica, ani stred?
Tretia cesta nebol ani tak výmysel Smeru, ako skôr politická vízia, ktorá prišla z Veľkej Británie od poradcu Tonyho Blaira, akási new social democrat. Tak ako dnes máme nových konzervatívcov i liberálov, toto mal byť priestor pre nových sociálnych demokratov. Určite nebolo našim zámerom suplovať v akejkoľvek podobe komunistickú stranu a jej ponovembrové metamorfózy.
Ako ste vnímali ten náhly odklon doľava?
Keď som robila jeden rozhovor, povedala som, že sa cítim byť sociálnym liberálom. Už v tom čase som mala pocit, že ak má byť krajina úspešná, má v nej byť zachovaný sociálny zmier a má zároveň ekonomicky prosperovať, je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi jednotlivými dogmami. Podľa mňa zásadný a nekompromisný príklon k ľavici, ako ju vnímame na Slovensku, nie je v súčasnej silnej ekonomickej konkurencii veľkou komparatívnou výhodou. V dlhodobom horizonte to môže byť skôr v neprospech ekonomického a hospodárskeho rozvoja v spoločnosti.
Nešlo len o z núdze cnosť? Že Smer nedokázal definovať proklamovanú tretiu cestu, tak sa presunul doľava?
Otázkou je, či preferujeme jednoduché alebo komplikované riešenia. Ja preferujem tie komplikované, aj keď si vyžadujú viac času a práce, aj povedzme v zmysle dôslednejšieho vysvetľovania. Tie jednoduchšie riešenia, že tretiu cestu sme nedokázali vysvetliť, tak poďme hľadať niečo iné, neboli celkom správne. Lebo jednoduchšie riešenia nebývajú vždy tie najprávnejšie.
Kto v Smere to otočil doľava?
Vyplynulo to z celkového procesu po roku 2002, keď sme sa dostali prvýkrát do parlamentu a začali riadne politicky pracovať. Ja osobne mám iný pohľad, ako má fungovať ozajstná európska sociálna demokracia. Na rozdiel od kolegov, ktorí uprednostnili dogmatickú ideológiu jednoduchších riešení, však vychádzam z konkrétnych skúseností. Čiastočne k tomu prispela aj integrácia s SDĽ, najmä jednou jej časťou, či skupinkou.
Čo teda Smeru chýba?
Asi modernejší prístup k celospoločenským témam. A nemám na mysli iba registrované partnerstvá, skôr všeobecnejšie témy ako rovnosť príležitostí. Ale nielen formálne, ale aj s konkrétnym prenosom do reality. Neviem, ako sa našej strane vôbec mohlo stať, že máme vo vláde iba jednu ženu. Práve sociálnodemokratické strany sú v Európe nositeľmi rovnosti príležitostí. To, že nemáme ani jednu ženu na poste podpredsedníčky, je pre moderných sociálnych demokratov neospravedlniteľné.
O neúspechu Smeru vo voľbách 2002
V roku 2002 voľby Smer nevyhral. V čom ste vtedy zlyhali? V prepálenej kampani? Z tej obvinil Fico práve Flašíka.
Ono je typické, ako sa predsedovia strán vždy snažia preniesť zodpovednosť na niekoho iného. Nemám však pocit, že sme vo voľbách zlyhali. Len tri roky od založenia strany sme sa dostali do parlamentu s veľmi slušným výsledkom a s dvadsiatimipiatimi poslancami. Porazili sme KDH, SMK, SNS...
Kdesi ste sa vyjadrili, že Fico síce obviňuje Flašíka zo zlej kampane, ten sa však verejne nevyjadruje k tomu, koľko nápadov do tej kampane priniesol samotný Fico.
Všetky bilboardy a ostatné veci, ktoré boli prezentované v kampani, boli výsledkom spoločnej práce. Vôbec nemám ambíciu to teraz prerozdeľovať na to, čo priniesol Fico a čo Flašík, respektíve iní ľudia v tíme. Myslím, že sa nedá ukázať prstom na jedného vinníka. Ja som skôr tímový hráč a nemám pocit, že ak niečo neuspeje, musím niekoho označiť za vinníka. Skôr sa snažím urobiť analýzu a nájsť, kde boli chyby. Víťazstvá aj prehry treba deliť rovným dielom. Rozhodne to bol prelomový vstup Smeru na politickú scénu.
Nejaké analýzy po neúspešných voľbách ste však v strane snáď robili.
Žiadne dôsledné analýzy sa po tých voľbách nerobili. Ja som ten výsledok ani nehodnotila tak dramaticky, ako iní, vychádzajúc z toho, že sme boli nová strana a mali sme známeho iba jedného muža. Prepálenú kampaň mal podľa mňa skôr pán Ďurkovský v komunálnych voľbách 2006, ako Smer v roku 2002.
Audio: O tom, prečo neuspeli vo voľbách 2002:
V čom ste teda zlyhali?
Nevnímala som výsledok ako zlyhanie. Možno to bolo príliš postavené na konflikte. Kampaň možno odradila istú časť voličov tým, že bola príliš agresívna a napriek tomu, že tie bilboardy zaujali, ja by som napríklad politikov ku psom neprirovnávala, to určite nie. Určite by som ani nevyšla s billboardom „Poď voliť Roberta Fica za predsedu vlády". Zásadne však o výsledku rozhodlo obdobie volieb. Boli sme krátko pred vstupom do EÚ a voliči si tento akt opodstatnene spájali viac s Mikulášom Dzurindom, ktorý vyhlasoval, že bez neho sa tam nedostaneme, čo bol samozrejme rovnaký nezmysel.
Na konflikte ste mali predsa postavenú aj kampaň v roku 2006 a tam ste uspeli.
Musíte to vnímať v súvislostiach. Predsa predtým nebol Smer v parlamente a jediným jeho známym človekom bol Robert Fico. Teraz sa už ukázali aj iní ľudia v Smere, pričom každý politik má tendenciu nabaľovať na seba ďalších sympatizantov. To nám pomohlo. Boli sme už v Európskej únii aj v NATO, voľby už v tomto smere nemohli nič zmeniť. Okrem toho - mali sme veľmi dobrú mediálnu stratégiu počas celého štvorročného obdobia. Vrátim sa k tomu, že volič u nás chce vidieť krv - Robert Fico mu ju ponúkol. Nešetril vládu a najmä SDKÚ v ničom, mediálna práca bola veľmi systematická, takže k úspechu muselo logicky dôjsť. A k tomu prispelo aj to, čo sa deje všade vo svete - k istej únave, opotrebovanosti a prirodzenej výmene na vládnych postoch. Veď vlády Mikuláša Dzurindu tu boli osem rokov.
O Dzurindovych vládach
Ako hodnotíte tých osem rokov? Súčasná vláda sa vyjadrila, že urobila za niekoľko mesiacov viac, ako tie Dzurindove počas dvoch volebných období.
Nie som radikálny typ človeka ani demagóg, ktorý vidí iba niekoho negatíva. Mnoho rozhodnutí jeho vlád, najmä v druhom volebnom období, vytvorili dobrý priestor na uskutočnenie reformných opatrení, ktoré spoločnosť potrebovala, a ktoré dnes potrebujú aj iné štáty v EÚ. Vďaka mnohým týmto opatreniam sme dnes stredoeurópskym lídrom.
Fico tento názor oficiálne nezdieľa.
Politik však musí mať nejaký konflikt, a tak som vnímala a občas aj vnímam niektoré postoje našej strany vo vzťahu k reformám.
Bol Dzurinda podľa vás dobrým premiérom?
Myslím, že na obdobie, ktoré nasledovalo po roku 1998, bol z toho, čo sa ponúkalo, určite lepším premiérom, akým by bol napríklad Ján Čarnogurský.
Audio: O Dzurindovych reformách:
Boli reformy Dzurindovych vlád dobré?
Reformy určite priniesli pozitívne výsledky. Aj priemerne inteligentný človek musí uznať, že posilňovanie koruny a ďalšie súvislosti, sa nedajú zrealizovať v priebehu polroka, roka, ani dvoch rokov. Určite je to výsledok, ktorý naštartovala bývalá vláda. Stále verím, že v tomto trende budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Ako si potom vysvetľujete Ficove slová, že reformy boli zlé, treba ich meniť, rušiť a že predchádzajúca vláda zbedačovala Slovensko?
Politik, ktorý chce uspieť, musí ísť do konfliktu. Aj iracionálneho. Ale len občas. Dôležité sú potom jeho budúce konkrétne činy a tie naznačujú, že reformy, teda aspoň ich podstatu, vláda meniť nebude.
Čiže Fico šiel do umelého konfliktu s SDKÚ preto, lebo sa nemal Smer na čom názorovo vymedziť? Fico si v skutočnosti o reformách myslí niečo iné, ako deklaruje?
Ťažko sa mi hovorí o tom, čo si o reformách myslí Fico. Myslím, že aj Dzurinda musí uznať, že reformy, ktoré boli nevyhnutné, predsa len postrádali sociálny aspekt. A Fico postavil kritiku práve na tom. Mnohí ministri v súčasnej vláde vedia, že bez tých reforiem, najmä ekonomických, by dnes asi boli problémy a preto k ich radikálnym zmenám nedochádza.
Fico sľuboval mnoho vecí, dnes ich nerealizuje. Napríklad zdaňovanie dividend. Prečo?
To sa pýtate zlého človeka. Nie som členkou vlády ani predsedníctva strany.
Audio: O tom, či Fico zavádzal v predvolebnej kampani:
Zavádzal Fico v predvolebnej kampani?
Nemyslím si to. Nastavil veľmi veľkorysý program a určite to nerobil s tým, že ho nebude plniť.
Ale neplní ho.
To je druhá vec. Ale nepripravoval ho s tým, že ho nebude plniť. Možno zistil niektoré súvislosti, keď sa stal premiérom a prehodnotil svoje postoje. Proste sa stretol s realitou a tá bola iná, ako zrejme predpokladal.
O sporoch so Smerom
V Smere tvrdia, že Fedor Flašík neodovzdal strane finančné dary od pána Babiša.
Pán Babiš to veľmi razantne poprel. Čítala som s ním rozhovor a veľmi úprimne povedal, že sa s Flašíkom stretol iba raz v živote - a viem aj kedy, bolo to na jednom tenisovom turnaji pred viacerými rokmi. Som rada že to verejne povedal a tí, ktorí to v SMERE tvrdili, klamali. Po slovách pána Babiša to je jasné.
Audio: O spore s Robertom Ficom:
Prečo potom v Smere šíria takéto reči?
Roberta Fica jeho okolie presvedčilo, že Fedor Flašík je osoba, ktorá mu škodí z pohľadu verejnej mienky. Toto bol hlavný dôvod. Tým, že sa navyše potreboval nájsť vinník za výsledok Smeru vo voľbách 2002, našiel sa v osobe Fedora niekto, kto bol tým „vhodným" respondentom.
Kto také názory Ficovi implantoval?
Ťažko povedať. Neviem. Ja som to určite nebola.
Audio: O tom, či jej manžel pretláčal svojich ľudí na kandidátku Smeru:
Pretláčal váš manžel nejakých svojich ľudí na kandidátku Smeru?
Nie. Fedor na kandidátku netlačil žiadnych ľudí, ktorí by z nej museli odísť. Naopak, ak si porovnáme pôvodnú kandidátku s tou, ktorá bola definitívna, tak zistíme, že dnes sedia na postoch ministrov ľudia, ktorí boli označovaní za Flašíkovych ľudí. Ide teda o nezmysel.
Ľudia v Smere, ktorí toto tvrdia, teda klamú?
Áno. Určite. A aj som im to povedala. Ale v politike je mnoho ľudí, ktorí pre vlastnú neschopnosť dokážu klamať a osočovať tých úspešnejších.
Čo sa teda udialo medzi vami a Ficom?
Neviem. Ale ja nie som typ človeka, ktorý za niekým pôjde a spýta sa „prosím ťa, povedz mi, čo som ti urobila?". Nezamýšľala som sa nad tým, prečo ma Fico nemusí a je mi to úprimne jedno. Mám svoju hrdosť, svoju životnú cestu a názory, ktoré nemienim vymeniť za miesto na výslní, ani za „priazeň" predsedov čohokoľvek.
Mali ste nejaké osobné spory?
Nikdy. Ak sme na niektoré veci mali rozdielny názor, nevnímala som to ako spor. Racionálny konflikt a diskusia totiž podľa mňa posúvajú dej dopredu. Ak to tak niekto iný nevníma a očakáva slepú poslušnosť, či servilný súhlas s každým jeho konaním a názorom, je to jeho problém, nie môj.
Ak vám nikto nezdôvodnil vašu neprijateľnosť, znamená to, že v strane neexistuje diskusia?
Neviem na to odpovedať, pretože tým, že nechodím na zasadnutia predsedníctva, o tom nič neviem.
A kým ste tam chodili?
Vtedy diskusia bola. A občas aj ostrá.
Mali už predtým ľudia v Smere problémy, ak mali iné názory ako Fico?
Ťažko povedať. Mám to posudzovať podľa seba? (smiech)
Akceptuje Fico iný názor?
Vypočuje si ho.
Aj ho niekedy realizuje?
Niekedy áno. Príde na to, čoho sa týka ten názor a ako veľmi je „iný".
Nie je vám ľúto, že s ním máte takýto vzťah?
Nie. V mojom živote sú oveľa dôležitejšie veci a vzťahy, ako ten s ním. Pravdupovediac, je mi vcelku ľahostajný, môj život ovplyvniť nemôže, moju prácu tiež nie. Mám rada svoju prácu v Európskom parlamente, kde reprezentujem moju vlasť a Smer, nie Roberta Fica.
Uvažujete o odchode zo Smeru?
Neuvažujem. Nemyslím si, že je človek v nejakej politickej strane preto, lebo má rád jej predsedu. Mám pocit spoluzodpovednosti za to, že tá strana vznikla, a myslím, že pri počte strán na Slovensku by bolo nezodpovedné a krátkozraké uraziť sa a založiť si vlastnú. Nie som ten typ. Politické strany majú fungovať aj na báze istého vnútorného konfliktu a napätia, pretože im to pomáha. Vezmite si francúzskych, nemeckých, alebo rakúskych socialistov, všade majú vnútorné pnutia. Vnútorné konflikty sú pre sociálnu demokraciu historicky typické. Tam kde diskusia, prirodzené názorové rozdiely a z nich vyplývajúce pozitívne konflikty neexistujú, tam končí vnútorná demokracia, rozvoj strany a nastupuje autoritárstvo.
U menovaných zahraničných socialistov však nie je typické odstavenie človeka s iným názorom na druhú koľaj.
To ale nie je môj problém. Ide o problém tých, ktorí sa tak rozhodli. Ja som sa napriek tomu zachovala korektne a zodpovedne.
Audio: O tom, že do očí jej nikto v Smere kritiku nepovedal:
Ako hodnotíte, že ľudia v strane vám isté veci vyčítajú, ale do očí vám to podľa vašich tvrdení nepovedia?
To je absolútna pravda. Poviem konkrétny príklad - nedávno sme mali prvý reprezentačný ples Bratislavského samosprávneho kraja a ako hosť tam bol podpredseda NR SR Miroslav Číž, ktorý mal mnohé mediálne výhrady k mojim postojom, ale z jeho strany pri našom osobnom stretnutí nikdy nezaznelo ani jedno kritické slovo. To je otázka vnútorných daností človeka, že buď ste schopní niekomu do očí povedať kritiku, alebo to hovoríte poza jeho chrbát. Aj podľa toho dokážete vnímať celkový charakter človeka.
Niektorí opoziční politici hovoria, že sú za Smerom mecenáši typu Široký alebo dokonca mafiáni.
Nebudem to komentovať.
Je za Smerom aj pán Široký?
Vôbec to nebudem komentovať. Nikto z ľudí, ktorých spomínali opoziční politici, nestál za mnou. A to je podstatné pre mňa.
Aj „no comment" čosi znamená.
Nepovedala som „no comment, ale že to nebudem komentovať. (smiech)
O europarlamente
Nedávno vás nezisková organizácia Európska liga so sídlom v Ženeve označila za najaktívnejšiu slovenskú poslankyňu v Európskom parlamente.
Dozvedela som sa to náhodou od českého kolegu. Bolo to príjemné v tom, že inde ako na Slovensku moju prácu hodnotia pozitívne, ale nikomu som o tom radšej nehovorila, pretože tu na Slovensku sa pochvaly nenosia.
Audio: O tričku s Marilyn Monroe:
Kritizujú vás za tričko s vyobrazením Marilyn Monroe, v ktorom ste držali minútu ticha za zosnulého pápeža Jána Pavla II.
Bolo mi blbé stáť tam iba v tielku, čo vám mám na to povedať? Priletela som raňajším letom do Štrasburgu a keďže som sa nestihla ísť prezliecť na hotel, ostala som v tom, v čom som priletela. Na zasadnutí nám oznámili, že ešte pred oficiálnym rokovaním budeme držať minútu ticha, tak mi prišlo prirodzené ostať tam, ako sa schovať v kancelárii. Keby som tam mala koníka s korytnačkou, bolo by to to isté.
Aký je plat europoslanca?
V roku 2006 to bolo myslím dvetisícsto eur v hrubom, ak sa nepletiem.
Ďalšie príplatky sú aké?
K tomu dostávame diéty, ale tie sú na to, aby sme ich využívali na úhradu nákladov za pobyt v Bruseli a Štrasburgu, stravu a podobne.
V akej výške na deň?
Myslím, že dvestošesťdesiatdeväť eur denne. Hotel stojí priemerne stoštyridsať eur za noc.
Vy bývate v hoteli?
Nie. Mám prenajatý byt kúsok od parlamentu v starom dome na treťom poschodí. Má asi dvadsaťpäť metrov štvorcových. Platím zaň šesťsto eur mesačne plus náklady na energie a ostatné médiá.
Koľko dní z mesiaca trávite v europarlamente?
To je rôzne. Podľa zasadnutí máme rozdelené týždne na rok dopredu. Sú tam červené týždne, kedy zasadá plénum, čo sú štyri dni v týždni, ružové týždne, ktoré predstavujú zasadnutia výborov, a modré týždne, ktoré tvoria zasadnutia politických skupín. Na výbore bývajú zasadnutia podľa agendy dvoj alebo trojdňové, to isté platí pre politické skupiny. Mesačne tam strávim asi trinásť dní.
Prečo naši ľudia - okrem niekoľkých výnimiek - nepoznajú vlastných europoslancov?
Pretože po našom vstupe do EÚ zatiaľ naše politické elity nepochopili, že európsku politiku nemožno zhrnúť iba do oblasti tej zahraničnej. Tá sa totiž preklápa aj do našich sektorálnych politík, a mali by na ňu reflektovať prakticky všetky ministerstvá. Vôbec sa nevytvára priestor na to, aby sa ľuďom vysvetľovalo, že sem prinášame veci nielen pre zahraničnú politiku, ale aj pre ostatných.
Nie je to chyba samotných europoslancov?
Ťažko povedať. Európsky parlament má na Slovensku svoju kanceláriu, reprezentuje ju bývalý novinár Robo Hajšel a odkedy je na tomto poste, snaží sa vytvárať priestor pre slovenských novinárov, ktorým europarlament hradí cestu na jeho rokovania. Niektorí novinári to naozaj využívajú na otváranie aktuálnych tém, niektorí na to, aby riešili, kde ste boli na obede, kde bývate a podobne. Zodpovednosť médií sa z toho nedá celkom vytiahnuť. V čase, keď slovenské médiá riešili moje tričko s Marilyn Monroe, boli aj dôležitejšie témy a očakávala som, že sa im budú venovať. Žiaľbohu, aj mienkotvorné médiá vtedy naskočili na bulvár. Okrem toho - mala som v europarlamente viacero iniciatív, napríklad zákaz počítačových hier s násilnou tematikou a slovenské médiá to vôbec nezaujímalo. Europoslanci sú u nás médiami ignorovaní.
Majú tam naši poslanci ako predstavitelia malej krajiny nejaý rešpekt? Presadili vobec niečo?
Je to individuálne. Je to otázka toho, ako tam pôsobíte, aký si vytvoríte network, akým spôsobom sa dokážete prezentovať, že vaše názory akceptujú, aby boli prenesené do názoru celej politickej skupiny. Ja s tým problém naozaj nemám. Mám dobré vzťahy s vedením našej politickej skupiny napriek pozastaveniu členstva Smeru v nej.
Mnohí ľudia u nás považujú europarlament za zbytočný.
Vy ste v tej otázke rovno niečo prejudikovali.
Tak sa vyjadrovali čitatelia, ktorí poslali otázky.
Je to otázka postoja. Ak je niekoho postoj jednoznačne odmietavý, všetky očakávania sú principiálne negatívne. EÚ je unikátny model spolužitia štátov. Unikátnosť vnímam v tom, že takýto projekt nikdy v histórii nevznikol, že sa dobrovoľne spoja štáty, ktoré si určia oblasti, čo budú riešiť spoločne, a tie, v ktorých si zachovajú národné postoje. Okrem toho, vďaka členstvu v únii máme k dispozícii niekoľko stoviek miliárd korún, ktoré obyvateľom pomôžu. Keby sme tam neboli, nemôžeme ich čerpať, neboli by zahraničné investície, či silnejúca mena. Navyše sme súčasťou spoločenstva, ktoré je vzhľadom na svoju veľkosť v procese globalizácie určite silnejším hráčom ako SR.
U nás sa postoje politikov k čomukoľvek formujú najmä podľa príslušnosti k strane. Do akej miery hrá partajníctvo našich poslancov rolu v europarlamente?
Slovenskí europoslanci sa určite zhodnú na tom, že ak sa riešia témy ako vstup do Schengenského priestoru, prehodnotenie prechodných období na voľný pohyb pracovných síl a podobne. Vtedy sú jednotní. Ostatné vychádza z toho, z ktorých našich strán poslanci prišli. Podľa toho sú zaradení aj v medzinárodných politických štruktúrach. Keď sú SMK, KDH a SDKÚ v EPP-ED, prirodzene patria do tejto politickej skupiny, zatiaľ čo my k PES.
Jeden z čitateľov sa pýta - ako vnímate pôsobenie ostatných slovenských kolegov v europarlamente?
To je ťažko povedať. Nikdy som nemala problém, ak som s nimi niečo potrebovala prekonzultovať.
Sú tam aktívni?
Anna Záborská ako predsedníčka výboru aktívna musí byť, lebo jej to vyplýva z postavenia a preto mám možnosť jej prácu viac sledovať. Ja však s kolegyňami a kolegami nie som v jednom výbore, takže neviem, s čím a ako vo výboroch vystupujú.
Audio: O bežnom dni v europarlamente:
Aký je bežný pracovný deň europoslanca?
Závisí to od toho, o aký týždeň sa jedná. Ak sme v Štrasburgu, ráno odletím do Stuttgartu a odtiaľ idem autom, vlakom alebo autobusom. V pondelok o štvrtej máme zasadnutie politickej frakcie, kde si preberieme body, ktoré budú na programe dňa. O piatej začína rokovanie a po prečítaní vyhlásení predsedu nasledujú takzvané jednominútové vystúpenia, do ktorých sa treba vopred prihlásiť mailom. Nasleduje hodina, počas ktorej môžu prihlásení poslanci vystúpiť.
Téma je daná vopred?
Nie, nemusí ísť o tému, ktorá sa prerokúva v pléne, môže to byť ich vlastná iniciatíva, alebo názor na čokoľvek. Potom sa už pokračuje podľa harmonogramu.
Do akej miery sa to podobá na systém fungovania slovenského parlamentu a jeho výborov?
Je tam jeden zásadný rozdiel - poslanec európskeho parlamentu nemá právo legislatívnej iniciatívy. Nikto z poslancov nemôže prísť s návrhom vlastného zákona. Môže dávať iba doplňovacie respektíve pozmeňovacie návrhy, ale nemá práco začať samotný legislatívny proces. Akokoľvek by som chcela prísť s návrhom nejakej smernice, nemôžem to urobiť. A ďalší významný rozdiel je určite ten, že my zasadáme každý týždeň.
Ak chcete niečo konkrétne navrhnúť, nie je žiadna legálna cesta?
Môžem dať takzvanú písomnú deklaráciu, ak pod ňu získam podpisy nadpolovičnej väčšiny europoslancov. Potom sa môžem obrátiť na komisiu, aby taký návrh smernice pripravila na rokovanie.
Akú veľkú rolu tam hrajú neformálne vzťahy?
Sú veľmi dôležité, ak dokážete presvedčiť veľké delegácie o potrebe prijatia nejakej smernice. Potom nasledujú rokovania smerom k Európskej komisii alebo k jednotlivým direktoriátom, kde celý ten legislatívny proces vzniká. Ak presvedčíte ich, možno s takým návrhom vyjdú.
Doplatili ste nejako na to, že bolo Smeru pozastavené členstvo v klube socialistov?
Nie.
Máte kuloárne informácie, ako Smer dopadne pri prehodnocovaní v júni tohto roka?
Veľmi intenzívne o tom komunikujeme, dokonca mám s niektorými kolegami dohodnuté pracovné stretnutia, ale sú to veľmi dôverné informácie. Ťažko povedať, ako to v júni naozaj skončí, pretože to rozhodnutie nebolo o politike Smeru, ale o koalícii so stranou, s akými sociálnodemokratické strany nespolupracujú.
V akom jazyku tam vystupujete?
Je to rozdielne - na plenárnej schôdzi vystupujeme všetci v rodných jazykoch.
Musíte?
Nie, ale považuje sa to za úzus a slušnosť. Robia to tak všetci poslanci zo všetkých štátov.
A inde?
Na zasadnutiach delegácií mnohokrát tlmočenie zabezpečené nie je, tam hovorím zväčša anglicky alebo nemecky. Rovnako je to na zasadnutí zahraničného výboru.
Ešte stále chcete byť prezidentkou?
Ježišmária, Marilyn Monroe a prezidentka ma budú prenasledovať do konca života.
Audio: O tom, ako to bolo s jej záujmom stať sa prezidentkou:
Vyjadrili ste sa tak.
Vyjadrila som sa aj k tomu, že chcem svetový mier. (smiech) Nerozmýšľam o tom. Celé to vzniklo komickým spôsobom a nestačím sa diviť, že sa to stalo politickou témou. Pritom šlo o tému, ktorá sa týkala pozícii žien v spoločnosti a ja som povedala, že prečo by ženy nemohli zastávať aj vysoké pozície. Na otázku, čo to znamená, som odpovedala: „napríklad to, že by som bola prezidentka". Z toho vznikla celá tá agenda.
O agende, ktorú by mal Smer realizovať
Fico vraj dal prísľub cirkvi, že určité témy nebude táto vláda otvárať. Je to správne?
Pozrite - ja som zástanca odluky cirkvi od štátu, myslím si, že prvoradá je občianska spoločnosť. A voči nej je štát povinný zabezpečiť prístup k celému rozsahu ľudských práv úplne všetkým. Nevidím dôvod na to, aby premiér robil zmluvy s cirkvou. Nemá to žiadnu logiku.
Mala by byť agenda registrovaných partnerstiev agendou Smeru?
Logicky je to agenda sociálnodemokratickej strany. Ak sa k nej dnes Smer hlási a ak má záujem byť súčasťou medzinárodných štruktúr socialistov, je prirodzené, že taká agenda by bola namieste.
Argumentuje sa tým, že to nie je závažný problém tejto spoločnosti.
S tým absolútne nesúhlasím, pretože registrované partnerstvá nikdy nebudú závažným problémom väčšinovej spoločnosti, nakoľko sa týkajú iba inak sexuálne orientovanej menšiny. Ale ak má Fico také dobré vzťahy s Paroubkom, ten by mohol u neho trochu poagitovať, pretože práve za jeho vlády v Česku k niečomu takému došlo. Takisto tomu bolo v Španielsku. Ak sa dnes tvárime, že sme katolícka spoločnosť a preto nič také u nás nemôže byť, lebo by to katolíci neprežili, tak predsa v prípade Španielska ide o ešte viac katolícku krajinu. Nechcem tú tému démonizovať, pretože by to ešte viac prehĺbilo homofóbiu na Slovensku, mala som však pocit, že práve predstavitelia Smeru, ktorý má v súčasnosti historicky najvyššiu podporu, by mohli byť nositeľmi takejto „revolučnej" témy. Majú na to vytvorený dostatočný priestor.
Sú bež šance, lebo opozícia ich nepodporí a SNS je tiež proti.
Nedávno som bola v jednej televíznej diskusii, kde hovorca SNS Rafaj povedal, že reprodukčná schopnosť u nás klesá a zákon o registrovaných partnerstvách by ju ešte viac znížil. Čo už mám povedať na takúto „odbornosť" poslanca parlamentu?
Rozhovor bol autorizovaný, Monika Beňová - Flašíková v prepise nič nezmenila.
