, odtiaľ letel do Španielska na priateľský zápas Slovákov proti Poľsku. Z cesty však mal vrásky, keďže jeho let do Madridu odložili. Keby sa hralo doma na Slovensku, bolo by to jednoduchšie: sadol by do auta ...

Na jeseň kolovali správy, že máte nové auto. Z klubu?

- Nie, my hráči nedostávame z klubu žiadne autá, máme iba zvýhodnenia, nejaké percentá alebo zľavy od sponzora. Tým našim pre autá je Audi.

U nich si môžete teda vybrať podľa gusta?

- Môžeme podľa toho, ako máme určené percentá.

Aj doteraz ste mali túto značku?

- Posledné tri roky sme mali Mercedes a Volkswagen, teraz máme Audi A8 a kvôli deťom som objednal bezpečný tank, ako sme doma nazvali terénny Mercedes GL.

Ste s nimi spokojný?

- Áno. Ale to by ste sa skôr mali spýtať manželky, ona jazdí viac.

Máte značku, ktorej dávate prednosť, alebo je jedno, čo šoférujete?

- V prvom rade hľadím na bezpečnosť a komfort, ktoré ponúka auto, až potom na tie ostatné veci. Som chlap.

Od ktorých rokov máte vodičský preukaz?

- Od osemnástich.

Za tie roky ste iste získali veľa skúseností - doma i v zahraničí. Považujete sa za dobrého šoféra?

- Keď som bol mladší, rád som šoféroval, bavilo ma to. Bol som taký dynamickejší vodič, ale samozrejme, odtiaľ potiaľ. No všetko sa to zásadne zmenilo po narodení dcérky - keď nasadnem do auta, už si uvedomujem, aký mám v ňom poklad. Jazdím úplne ináč, oveľa pokojnejšie. Vždy som mal rád bezpečné autá, no ako som povedal, teraz si už oveľa viac dávam pozor, nebláznim na ceste, som opatrnejší.

Máte povinnosti aj v slovenskej reprezentácii, nielen v klube. Na zápasy národného tímu Vás väčšinou doprevádza manželka i dcérka. Vozíte malú často? Alebo šoféruje manželka?

- Keď ideme na zraz v noci po zápase z Norimbergu, vždy šoférujem ja, ináč sa za volantom striedame. Žiaľ, cestu späť musí absolvovať manželka bezo mňa, nakoľko vedenie klubu si vyžaduje, aby sme po stretnutí leteli lietadlom.

Muži dosť často komentujú počínanie žien za volantom - a nie sú to vždy gentlemanské vyjadrenia. Vy nezvyknete frflať na manželku, že to či ono mala urobiť ináč?

- Ešte sa mi nestalo, že by som musel niečo komentovať. Manželka najazdí naozaj oveľa viac, ako ja. Myslím, že na cestách je tak trochu ako chlap, dokonca keď vidí niekoho zmätkovať, väčšinou podotkne: no to je určite žena.

Vraveli ste, že dávate prednosť bezpečnému autu. Načo ešte hľadíte pri výbere, pri kúpe?

- Prvoradá je bezpečnosť. Potom si pozriem, aký má objem kufor, či sa nám tam všetko zmestí - keď ideme či na dlhšiu cestu, napríklad domov na Slovensko, musíme brať kočík a všeličo so sebou. Ale ja zvyčajne nepatrím medzi ľudí, ktorí majú nejaké mimoriadne a vyhranené požiadavky, čo všetko by malo to auto mať, čo v ňom alebo na ňom musí byť. Hlavné je, aby mňa a aj moju rodinu bezpečne dopravilo do cieľa.

Najmä domov na Slovensko, aj manželka pochádza odtiaľto, takže iste veľa "pendlujete" medzi Norimbergom a Bratislavou.

- V norimberskom klube, predovšetkým nový tréner, trvajú na tom, aby sme cestou späť leteli lietadlom, ale aj na niektoré stretnutia, dajme tomu do Španielska či inam letíme - vtedy chodí manželka na Slovensko sama, a to vždy autom, lebo vravieva, že by sa nespakovala do lietadla. A teraz už vôbec nie, začiatkom júna čakáme druhé bábätko. Moja manželka je ináč výborná vodička, zvykne vravievať, že my si môžeme zariadiť v aute obývačku, s dcérkou najazdili toľko kilometrov, neviem, či nejaké dieťa má na konte už viac. Teraz, keď je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva, vždy musí ísť niekto s nimi, nemôže sa stále otáčať k malej, preto ich väčšinou doprevádza môj brat, alebo niekto iný z rodiny, alebo jej kamarátka, aby jej pomohli. Päť hodín vydržať sedieť nie je slasť pre jeden a polročné dieťa.

Po ťažkom, prípadne práve nie najvydarenejšom zápase by asi nebolo najmúdrejšie sadnúť za volant. Človeku ešte dlho odbiehajú myšlienky k istým situáciám, čo a ako mal sám, alebo jeho spoluhráči riešiť. Nie je nebezpečné vtedy riadiť auto?

- To určite. Keď sa prehrá, nálada je mizerná. Niekedy cestujeme dlhé hodiny po Nemecku a pokiaľ nám nevyšiel zápas, je ticho, atmosféra dosť dusná, naopak, keď sa vyhrá, je veselo, živo. Ja osobne cestou vždy najradšej oddychujem, pozerám dévédečka, snažím sa nejako zamestnať.

Na cestách, a to je rovnaké na Slovensku, ale i v Nemecku, nestretávame len gentlemanov, niektorí jazdia tak divoko, že sa človeku z toho ježia vlasy. Čo Vám najviac prekáža na ostatných vodičoch, čo Vás dokáže na ceste najviac nahnevať?

- Určite arogantná jazda. Keď predbiehajú a idú v rýchlom prúde na rovnakej úrovni, ako ten v tom pravom. To ma dokáže vytočiť, no myslím si, že to asi každého vodiča.

V susednom Rakúsku sú policajti prísni na dodržiavanie predpísanej rýchlosti, v Nemecku je však neobmedzená rýchlosť. Nemusíte sa teda pozerať na tachometer...

- Niekde je aj na diaľnici predpísaná rýchlosť a musí ju človek dodržiavať.

V dedinách je povolená päťdesiatka a je to teda dosť prísne, prekročenie môže človeka vyjsť draho.

Zažili ste sám až nejakú nepríjemnú príhodu s policajtmi? Nehodu?

- Nemal som nič vážne. A našťastie som nemal ani nehodu.

Ani doma, keď ste boli ešte na Slovensku?

- Na Slovensku som už zažil, no boli to len také dva "ťukesy". Raz do mňa ťukli, raz som zase ja do niekoho.

V mladších rokoch si človek myslí, že len vtedy je frajerom, keď poriadne šliapne na plyn. Stretávame sa s tým často. Vraveli ste, že ste aj vy mali rád dynamickejšiu jazdu. Došlo už aj na nejaké pokuty?

- Mal som zopár pokút za nejaké prekročenie rýchlosti, ale všetky boli v norme. Našťastie neboli to nijaké veci, za ktoré by som sa dnes musel hanbiť.

Kde sa jazdí lepšie - v Nemecku, či na Slovensku?

- Na Slovensku je to možno trochu živšie, dá sa trochu dynamickejšie jazdiť, v Nemecku musíte dodržiavať striktne všetky predpisy cestnej premávky a je to jednotvárne, autá idú päťdesiatkou a veľa možností na predbiehanie nemáte. Nie je to teda zábavné, človek si skúša trpezlivosť - aj ja sa učím pokojnejšie jazdiť, pomaly si zvykám. No čo sa týka kvality ciest, tá je v Nemecku oveľa vyššia, takže sa jazdí oveľa pohodlnejšie.

V Norimbergu máte z domu ďaleko na štadión?

- Päť minút.

Ale aj tak idete autom?

- Áno, samozrejme.

Vizitka - Róbert Vittek

< Narodený: 1. apríla 1982 v Bratislave

Futbalista 1. FC Nürnberg (od leta 2003), slovenský reprezentant od r. 2002

< Pozícia: útočník

Najlepší futbalista SR v r. 2006

< Ženatý: otec jedenapolročnej dcérky,

manželka Patrícia Paris je speváčka

< Mládežnícky klub: Slovan Bratislava