Odkrývanie neznámeho. Ponáranie sa do hlbín rituálov, ktoré majú pre nás stály nádych tajomstva. Pretože ich svet je pre nás krajinou pocitov a emócií. Krajinou nekrajinou. Ľudia takéto knihy čítajú radi.
Či už je to trochu kontroverzný Süskindov román Parfum - príbeh vraha, prípadne jeho ešte kontroverznejša filmová adaptácia, alebo najnovšie próza Maxenca Fermina Ópium.
No kým Süskind je skôr výletom do rozmeru vôní, Ferminov text je napriek názvu krátkou exkurziou čajom. Jeho históriou i delením na druhy, zasadenou do devätnásteho storočia distingvovaných anglických džentlmenov, ktorí riskujú svoje majetky i životy v tajomnej a ďalekej Číne.
Titul však nie je až taký zavádzajúci, pretože čaj je aj závislosťou, ktorej je také príjemné podľahnúť. A podľahne i Charles Stowe, sprievodca putovaním po stopách čínskej bielej čajovej cesty. Hrdina, ktorého ambície sa podobajú na neurózy, podobne ako jeho ópiové sny.
Neprekvapí ani, že časom podľahne. Aj ópiu - svojmu osobnému, túžbe, za ktorou ako obvykle stojí žena, nedosiahnuteľná, éterická, spočiatku nedotknuteľná a predsa taká blízka. A ako Stowe postupne odhaľuje tri tajomstvá čaju, stáva sa čoraz bližšou a hmotnejšou.
Pokiaľ je však Süskindov Grenouille postavičkou rozhodujúcou sa skôr čisto pudovo, bez nejakého veľkého rozmýšľania, Charles Stowe koná najmä racionálne. Síce niekedy bezhlavo riskuje, no čiaru nikdy neprekročí.
I preto sa Ópium končí mierne rozpačito, čo je však po všetkých tých sladkotrpkých happyendoch v istom zmysle príjemné. Veď predsa, „šťastie je rovnako neuchopiteľné ako dym z ópia a rovnako pominuteľné ako dúšok čaju“.
Po prečítaní tejto knihy ale akoby ste si vraveli: čože, a toto má byť všetko? No napriek tomu viete, že iné konce by prekračovali únosnú hranicu gýča. A o čom už ďalej písať, keď Stowe „má tridsaťtri a za sebou celý život“.
Ópium nie je žiadna veľká kniha a vďakabohu sa na ňu ani nehrá. Je skôr čítaním do vlaku či autobusu. Napriek tomu je to kniha predovšetkým milá. A možno príliš jemná v dnešnom uponáhľanom a drsnom svete.
Je takou troškou romantiky, dobrou troškou, ktorá nie je červenou knižnicou. Pritom na chuť jej prichádzate postupne, tak ako čaju.
