Stavebníctvo nemá dosť ľudí

Slovenské stavebníctvo prežíva rozmach. Stavebné firmy sa nemôžu sťažovať na nedostatok zákaziek. Prišiel však iný problém - nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Do akej miery sa to dotkne cien nových nehnuteľností a ako sa to dá riešiť, hovoríme s členom prezídia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Michalom Rumanským.

Prečo chýbajú stavebníctvu kvalifikovaní pracovníci?

Príčiny tohto stavu vidím jednoznačne v recesii slovenského stavebníctva v 90. rokoch. Mnohé stavebné podniky vtedy skrachovali, mnohé prežívali v stratách, možnosti získať zákazku boli minimálne a keď aj, konkurenčný boj o prežitie spôsobil pokles cien stavebných prác a teda aj tvorbu zisku. To malo za následok minimalizovanie investícií do rozvoja vlastných firiem a najmä do ľudských zdrojov. Firmy často prepúšťali pracovníkov z dôvodu nadbytočnosti a v odvetví i v samotných podnikoch stavebnej výroby prevládla apatia. Aj verejnosť vnímala v tomto období stavebníctvo ako neperspektívne a výrazne klesal záujem o štúdium na všetkých stupňoch škôl s týmto zameraním. Nezáujem o prácu v stavebníctve zvýrazňujú ďalšie faktory, ako sezónnosť, častá zmena pracovísk, odlúčenosť od rodiny, fyzicky namáhavá práca v zložitých klimatických a poveternostných podmienkach. K tomu všetkému neprimerane nízke zárobky v porovnaní s inými odvetviami hospodárstva. Posledný faktor, ktorý ešte zvýraznil prehlbujúcu sa personálnu krízu, je odchod veľkého počtu slovenských stavbárov za, nazvime to, zárobkami do štátov Európskej únie.

Ktoré profesie chýbajú najviac?

Nedostatok pracovníkov je vo všetkých profesiách, najviac ale chýbajú ľudia s profesiou murár, obkladač, sadrokartonista, tesár, železiar, betonár, izolatér, zámočník, stolár a strechár. Chýbajú už aj kvalifikovaní strojníci na obsluhu stavebných strojov a kategórie robotníkov pôsobiacich v podnikoch so zameraním na stavebné výrobky.

Týka sa to všetkých regiónov ako aj Bratislavy?

Podľa mňa chýbajú stavební pracovníci na celom území Slovenska. K tomuto názoru som dospel z diskusií s mnohými kolegami, riaditeľmi stavebných spoločností od Sniny po Bratislavu. Bratislavský región sa momentálne zdá byť na tom dobre, ale v porovnaní s mierou investícií oproti iným regiónom, aj tu pociťujeme personálnu krízu.

Ako to budú stavebné firmy riešiť? Budú si najímať pracovníkov z okolitých krajín?

Nevidím reálne možnosti zamestnávania pracovníkov z okolitých krajín, nakoľko stav, o ktorom hovoríme, nie je špecifikom Slovenska. Problém má globálny rozmer, záujem o prácu v stavebníctve klesá. Musíme si uvedomiť, že aj v štátoch ako Bulharsko či Rumunsko, ktoré ako posledné vstúpili do Európskej únie, prichádza k investičnému a stavebnému boomu. To znamená, že stavbári budú mať dostatok možností pracovať doma, aj vzhľadom na ich veľmi silné agrárne tradície. Dovoz pracovnej sily z Ukrajiny výrazne obmedzilo zavedenie vízovej povinnosti. V súčasnosti majú Ukrajinci rovnaké, mož-no lepšie, možnosti zamestnania v Ruskej federácii ako u nás, kde túto povinnosť nemajú a nemajú ďalšie pristupujúce problémy, ako sú komunikačná bariéra, alebo iné technické normy.

Zvýšia teda mzdy?

Zvyšovanie miezd pracovníkov je jednou z možností, ako situáciu riešiť. Podmieňuje ho ale vyššia produktivita a kvalita práce. To si vyžaduje v prvom rade kvalifikovanú pracovnú silu a súčasné investície firiem do oblastí technológií stavebných procesov a technického rozvoja. To všetko je možné za predpokladu zvýšenia cien stavebných prác špecificky v pozemnom staviteľstve.

Pokiaľ sa nenájdu dodatočné pracovné sily, porastie aj objem nezrealizovaných stavebných objednávok?

Pripúšťam, že aj k takému stavu môže dôjsť, ak sa problém nedostatku pracovných síl v odvetví bude chápať ako doposiaľ. Je to celospoločenský problém, nakoľko z prieskumov potrieb profesií vyplýva, že aj v strojárskom a elektrotechnickom priemysle je situácia veľmi nepriaznivá.

Rizík, vyplývajúcich z tohto stavu, je omnoho viac, ktoré môžeme pomenovať, ale nevieme zadefinovať ich dopady do hospodárskej a sociálnej oblasti našej spoločnosti. Určite však budú negatívne.

Ovplyvní nedostatok stavebných pracovníkov aj výstavbu a ceny nových rodinných domov. Predražia sa nehnuteľnosti?

Áno. Tento stav môže mať vplyv na spomalenie medziročného rastu v odvetví. V stave zvýšeného dopytu nebudú mať stavebné firmy záujem o niektoré druhy stavieb s nízkou rentabilitou, čo logicky musí vyústiť do zvýšenia cien stavebných prác a následne zvyšovania cien nehnuteľností.

Čo budú musieť stavebné firmy urobiť v prípade, že si budú chcieť udržať ceny?

Je to veľmi zložitá otázka. Nemyslím si, že stavebné firmy budú držať ceny. Cena je vždy výsledok dopytu a ponuky. Tvorba cien je na Slovensku upravená zákonom o cenách, je podmienená kritériami verejných súťaží, zmluvnými podmienkami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a v konečnom dôsledku dohodou zmluvných partnerov. V každom prípade je cena reakciou na podmienky trhu. Naopak, myslím si, že nielen personálna kríza, ale aj stále sa zvyšujúca kvalita stavebnej produkcie, nárast cien energií, ktoré vstupujú do výrobných procesov, nárast vedľajších nákladov, ako sú stravné, ubytovanie, či cestovné u firiem, ktoré pôsobia mimo svojho sídla, sa nevyhnutne musia premietnuť do cien stavebných prác. Aj podnikanie v stavebníctve je podnikanie pre zisk, ktorý by sa mal vytvárať a kapitalizovať práve v stavebných firmách.

A čo developeri? Nestiahnu kvôli udržaniu ceny všetky stavebné kapacity k sebe?

Aj oni s takýmto vývojom musia počítať, aj keď na úkor výšky ich ziskov. V opačnom prípade sa to musí prejaviť v raste cien nehnuteľností.

Ako na to všetko doplatia individuálni stavebníci? Budú odsunutí takpovediac do úzadia, pretože stavebné firmy rozchytajú developeri?

Výstavbu rodinných domov pre individuálnych stavebníkov v súčasnosti robia väčšinou malé stavebné firmy, alebo ide o svojpomoc s využitím živnostníkov na konkrétne stavebno-montážne práce. Pokiaľ realizuje stavebník výstavbu rodinného domu dodávateľským spôsobom na základe zmluvy o dielo, nemalo by dôjsť k situácii, na ktorú sa pýtate. V konkrétnej zmluve by mali byť dohodnuté cena diela aj čas výstavby. V prípade svojpomocnej výstavby je veľká pravdepodobnosť predlžovania lehôt výstavby. Nemusí sa to ale stať v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti, prípadne regiónoch s nízkym investičným potenciálom.

Čo ďalej robiť s nedostatkom pracovných síl v stavebníctve?

Na problém nedostatku pracovných síl v stavebníctve upozorňoval zväz už pred dvoma rokmi. Navrhli sme ministerstvu školstva a výstavby a regionálneho rozvoja, ako aj vyšším územným celkom a aj samotným stredným odborným učilištiam možnosti, ako prehlbujúcu sa personálnu krízu v odvetví zastaviť a vrátiť do pozitívneho smerovania. Žiaľ, pod vplyvom rôznych okolností, mimo iného konaním volieb do vyšších územných celkov ako aj parlamentných volieb, došlo k mnohým personálnym, organizačným zmenám, v niektorých prípadoch aj k odlišnému názoru pri návrhoch konkrétnych riešení.

Je nejaké riešenie?

Zväz navrhuje aktívny vstup zamestnávateľov do odbornej prípravy kvalifikovaných pracovníkov pre prax v zásade v dvochbodoch, a to zmenou zákonov

a vybudovaním kvalitnej siete teoretických a praktických vzdelávacích stredísk. Zmena právneho rámca by sa mala týkať daňového a odvodového systému, financovania odbornej prípravy, zmeniť by sa mala koncepcia vzdelávacieho systému, riešenie pracovných, právnych a zmluvných vzťahov v školskej

a pracovnej oblasti. Vzhľadom na rast stavebnej produkcie, ale aj postupnú stabilizáciu rastu, najvhodnejším riešením je vo vytypovaných odborných učilištiach vytvoriť centrá praktickej výchovy. Cez ne potom bude možné zabezpečovať prepojenie teoretickej a praktickej výchovy i preškoľovanie v rámci celoživotného vzdelávania. Do tohto systému by sa mali zapojiť odborné školy, zamestnávatelia, úrady práce a podobne.

Prečo bude potreba viac stavebných robotníkov:

- stavebná produkcia bude naďalej rásť

- jej predpokladaný nárast bude naďalej vyžadovať potrebné stavebné kapacity nakoľko sa nedá zabezpečiť len zvýšenou produktivitou práce

- požiadavky budú ovplyvnené aj predpokladaným 4 až 5-percentným úbytkom stávajúcich zamestnancov (odchod do dôchodku, fluktuácia...)

Stavebníctvo a ľudské zdroje