zistiť, či sú ich predkovia evidovaní ako nezistení vlastníci pôdy. Dohoda medzi dedičmi nebýva vždy jednoduchá a ani obnovené dedičské konanie nie je zadarmo. Parciel s nezistenými vlastníkmi tak zostáva v chotároch obcí stále veľa.
O pôde nezistených (často sa používa aj pojem neznámych) vlastníkov sa na Slovensku začalo hovoriť v deväťdesiatych rokoch v súvislosti so snahou o usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Odstrániť medzery v evidencii pôdy mal zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý prijala národná rada v júli 1995. Od roku 1996 sa podľa ustanovení tohto zákona zostavujú registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) pre jednotlivé katastrálne územia. Práce na zostavovaní ukázali, že pôda nezistených vlastníkov je problém, ktorý sa týka každého tretieho vlastníka a pozemkov o rozlohe takmer pol milióna hektárov. Zámer previesť vlastníctvo k pozemkom na obce napokon znemožnil Ústavný súd SR nálezom z 22. augusta vlaňajšieho roka, keď rozhodol o tom, že ustanovenie nového zákona, týkajúce sa takého prevodu pôdy nezistených vlastníkov, nie je v súlade s ústavou.
Každá parcela má majiteľa
To je názor mnohých právnikov a zastával ho aj bývalý minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. "Vlastníci označení ako nezistení, fyzicky existujú, len nemajú možnosť, alebo sa nechcú o svoju pôdu prihlásiť," tvrdil už po prijatí zákona v roku 1995.
Podľa jedného z paragrafov zákona mala pôda nezistených vlastníkov prejsť po septembri 2005 ako opustená do vlastníctva štátu a neskôr - od 1. januára 2006, do vlastníctva obcí. Ak by sa tak stalo, išlo by o najväčší zásah do vlastníctva občanov v histórii Slovenska, ktorý by sa mohol chápať ako zoštátnenie pôdy súkromných vlastníkov. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu však spomínané ustanovenie stratilo účinnosť. Pôda nezistených vlastníkov teda zostáva naďalej s takýmto statusom evidovaná v katastri nehnuteľností a občan - oprávnený vlastník, má šancu svoje vlastníctvo ešte dodatočne preukázať.
Tento stav bude trvať do času, kým Ústavný súd SR nerozhodne v tejto veci inak. Môže sa tak stať zrejme až potom, ako bude prijatá novela zákona, ktorá ústavným spôsobom problém pôdy nezistených vlastníkov vyrieši.
Obnovené dedičské konanie
Určiť konkrétnych vlastníkov k pôde nezistených vlastníkov možno pomocou obnoveného dedičského konania. V kategórii nezistených vlastníkov sú totiž spolu s pozemkami, u ktorých vlastník naozaj nie je známy, zaradené aj parcely s vlastníkom, u ktorého nie je známe iba miesto trvalého pobytu. Vo väčšine prípadov ale ide o nežijúcich majiteľov.
Tak či onak, keďže väčšina vlastníkov registrovaných v kategórii nezistených vlastníkov je známa aspoň podľa mena, umožňuje to dedičom získať pôdu v obnovenom dedičskom konaní.
Ako hľadať...
Pre potenciálnych dedičov je to otázka identifikácie svojich predkov a ich nehnuteľného majetku. Údaje o predkoch možno získať z matriky alebo z archívu. Informáciu o tom, či vaši predkovia sú v zozname nezistených vlastníkov nájdete na internetovej adrese: www.gku.sk v časti Zoznam nezistených vlastníkov. Vyhľadávať sa dá podľa mena. Zoznam je v mesačných intervaloch aktualizovaný.
Po zoznam nezistených vlastníkov nemusíte nikam chodiť - internet je prístupný aj z obývačky. Mená svojich predkov však musíte hľadať na matričnom úrade alebo v mestskom, či štátnom archíve. Matričný úrad je povinný vyhotoviť úradný výpis alebo umožniť nahliadnuť do matriky a robiť z nej výpisy osobe, ktorej sa zápis týka, alebo členom jej rodiny. To znamená, že budúci dedič si tout cestou môže zistiť chýbajúce údaje o členoch svojej rodiny - nezistených vlastníkoch pôdy (najmä rodné číslo, bydlisko, resp. vzostupnú líniu svojich predkov).
Druhou možnosťou je pátranie po predkoch prostredníctvom štátneho alebo mestských archívov. Po vyplnení žiadosti na príslušnom archíve, tento uskutoční bádanie a o výsledkoch žiadateľa informuje. Ide však o časovo náročnejšie riešenie, ako je hľadanie v matrike. Za obe hľadania sa platí správny poplatok.
...a ako dediť
Ak občan zistil svojich predkov, a súčasťou ich majetku je zároveň pôda nezisteného vlastníka, je možné takýto majetok predediť prostredníctvom inštitútu novoobjaveného dedičstva. Konanie o tzv. novoobjavenom dedičstve je upravené v § 175x Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). Nové konanie sa podľa tohto ustanovenia vykoná iba v prípade, ak dedičia zistili poručiteľove aktíva. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
Konanie sa v zásade začína na návrh, z ktorého musí byť jasné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Príslušným na podanie návrhu je okresný súd, v obvode ktorého mal poručiteľ naposledy bydlisko a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zistiť, tak je to súd v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušným súdom ten, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, to znamená, ak ide o nehnuteľnosť, súd v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza (§ 88 ods. 1 písm. l Občianskeho súdneho poriadku). Súd poverí notára na prejednanie dedičstva a uskutoční sa štandardné dedičské konanie.
Pri obnovenom dedičskom konaní prichádza do úvahy dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozoznáva štyri zákonné dedičské skupiny. Platí princíp, že ak niektorý zákonný dedič nededí (nezáleží pritom, o ktorú skupinu dedičov ide), nadobúdajú dedičský podiel jeho deti.
Ak je len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Takáto dohoda je zachytená v notárom vydanom osvedčení o dedičstve. Ak sa dedičia nedohodnú, rozhodne o dedičstve uznesením súd. Výšku odmeny a hotových výdavkov notára stanovuje vyhláška o odmenách a náhradách notárov.
Zložitosť procedúry odrádza
Dôvodom prečo sa v prípade pôdy nezistených vlastníkov v dostatočnej miere neobnovujú dedičské konania je skutočnosť, že novoobjavený majetok sa väčšinou dedí po predkoch z druhej a staršej generácie rodičov a prarodičov. Potenciálnych dedičov býva viac, musia sa skontaktovať a dohodnúť o dedičstve. Dedený majetok sa tak rozdrobuje a snahu o obnovenie dedičského konania potom často zastavia rastúce časové a finančné náklady. Po skúsenostiach a komplikáciách s obnovením dedičského konania, si mnohí dedičia myslia, že v tomto prípade by mal pomôcť štát. Ako mieni Gabriela Stupková, riaditeľka kancelárie predsedu Úradu geodézie kartografie a katastra "štát s tým nemôže nič urobiť, len vytvoriť dedičom legislatívny priestor, a to aj urobil." Dedičom by mohla pomôcť pripravovaná novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú koncom februára prerokovala vláda. Navrhovaná novela totiž znižuje niektoré poplatky za súdne konanie.
Praktická rada
Skôr ako sa pustíte do pátrania po dedičstve, zistite si okruh potenciálnych dedičov a uzatvorte s nimi dohodu o vašej odmene za zistenie majetku. Môže sa totiž stať, že za vynaložený čas, peniaze a námahu vám pripadne len zákonný podiel, čo v praxi môže predstavovať len nepatrný zlomok poručiteľovho majetku a teda malú časť vynaložených nákladov.
Kedy a prečo vznikli medzery
Problémy s evidenciou vlastníctva pozemkov začali po roku 1945 (nezapísané konfiškačné rozhodnutia a prídely pôdy v pozemkovej knihe), rozšírili sa po roku 1948 (združstevňovanie pôdy) a naplno prepukli po roku 1951, kedy pozemková kniha stratila svoj konštitutívny charakter, t. j. podmienkou vzniku vlastníckeho práva už nebol zápis v pozemkovej knihe. K dôkladnej evidencii vlastníctva pôdy neprispel ani vzťah socialistického zriadenia k súkromnému vlastníctvu, kedy bola skôr snaha toto vlastníctvo potláčať ako ho chrániť a evidovať.
ROEP
Registre obnovenej evidencie pôdy sa zostavujú od roku 1996 pre jednotlivé katastrálne územia. Cieľom je premietnuť do katastra nehnuteľností vlastnícke práva k pozemkom (priradiť každej parcele jej vlastníka), ktoré sú obsahom rôznych existujúcich listín (napríklad konfiškačné rozhodnutia, prídelové listiny, dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, a pod.) a doteraz neboli v katastri nehnuteľností zapísané. Bydlisko, rodné číslo, respektíve dátum narodenia sú dnes povinnými údajmi katastra nehnuteľností. V prípade, že tieto údaje vlastníkovi v katastri chýbajú, patria aj takéto pozemky do kategórie nezistených vlastníkov.
