Kadim Džubúri bol jedným z tých, ktorý pred štyrmi rokmi pomáhal rúcať sochu irackého diktátora Saddáma Husajna v centre Bagdadu. Oči mal vtedy plné sĺz radosti z pádu tyrana. Dnes by na ten deň najradšej zabudol.
Bol som šťastný, teraz nie
„Naozaj ľutujem, že sme tú sochu zhodili. Američania sú horší ako diktatúra. Každý deň je horší ako predtým,“ citoval Džubúriho britský denník Guardian. Podobne ako množstvo ďalších Iračanov je sklamaný z vývoja vo vlastnej krajine.
Irak prišiel o tyrana, obyvateľov už neterorizujú všade prítomní agenti Saddámmovej tajnej služby Muchabarat a volebnú frašku nahradili slobodné voľby. Čo z toho, keď sa musíme báť o vlastný život, lamentujú Iračania, ktorých sužuje každodenné sektárske násilie medzi šiitmi a sunnitmi.
Aj včera v Kirkúku v severnom Iraku aj Bagdade, ktorý je na tom najhoršie, hlásili bombové útoky a ďalších mŕtvych civilistov.
Džubúri by súčasný život za ten počas Saddáma vymenil. Kedysi ho pritom Saddámov syn Udaj poslal za mreže, pretože sa sťažoval, že mu nezaplatili za opravu motocykla. „Diabol, ktorého poznáš, je lepší ako ten, ktorého nie,“ hovorí a naráža na nekončiace útoky na civilistov.
Tie sa koncom minulého roka končili brutálnou štatistikou – vyše sto obetí denne.
Bezpečne sa v Iraku cíti len 26 percent obyvateľov. Vyplýva to z čerstvého prieskumu, ktorý včera zverejnila BBC. Predvlani sa pritom doma bezpečne cítilo vyše 60 percent Iračanov.
Zlý spánok
Práve bezpečnostnú situáciu považuje väčšina obyvateľov za najväčší problém v krajine.
Vyše sedemdesiat percent Iračanov priznalo, že máva zlý spánok. Napriek ťažkej životnej situácii je však podľa prieskumu stále mierna prevaha tých, ktorí si myslia, že sa im žije lepšie ako za diktátora Saddáma Husajna.
Potvrdil to aj ďalší prieskum britskej spoločnosti Opinion Research Business, ktorú robili na vzorke päťtisíc Iračanov. Podľa neho by 49 percent dalo prednosť súčasnej vláde Nurí Málikího pred diktatúrou Saddáma Husajna, ktorú by preferovalo 26 percent obyvateľov.
Podľa amerického reportéra magazínu Time Bobby Gosha, ktorý bol v Iraku v čase Saddáma, aj po ňom, získali Iračania jeho pádom pomerne dosť. Slobodné voľby, nový vzdelávací systém či mobilné telefóny.
Paradoxne v mnohom sa však ich životná úroveň zhoršila. „Veľa Iračanov dostáva teraz menej elektriny, či vody ako za Saddáma,“ napísal Ghosh.
Situáciu podľa neho zhoršila najmä vysoká inflácia v krajine, kde sa iba za posledný rok zvýšili ceny o 70 percent.
;)
