BRATISLAVA. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) si myslí, že štátne firmy by mali podobne ako súkromné vedieť pri obchodoch s tretími krajinami zúčtovať úplatky. Povedal to v rozhovore pre najnovšie číslo týždenníka Trend.
Jahnátek v rozhovore o zbrojárskom priemysle na otázku „Buďme realisti - vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky?“ odpovedal: „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú. To by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt.“
Minister si myslí, že „aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch“. Len to vraj musí byť niekde evidované. Potom sa opýtal, ako súkromník „vygeneruje čierne peniaze, ktoré idú na netradičnú formu obchodovania...“.
Jahnátek odmieta, že by mal za výroky odstúpiť z funkcie.
Hovorca policajného prezídia Martin Korch na otázku, či ministra predvolajú svedčiť, povedal, že keď budú mať relevantné informácie, vecou sa budú zaoberať. Situáciu zatiaľ nekomentoval ani minister vnútra a podpredseda Smeru Robert Kaliňák.
„Požiadame pána ministra o informácie, v akom kontexte povedal svoje slová. Opýtame sa ho, či má nejaké konkrétne vedomosti a potom zaujmeme postoj,“ tvrdí ministerstvo.
Šéfka Transparency International Emília Sičáková-Beblavá hovorí, že výroky Jahnátka nie sú hodné ministra. „Slovensko ako člen OECD pristúpilo k dohovoru OECD o zákaze podplácania zahraničných verejných činiteľov.“ Svedčí to podľa nej o tom, ako Jahnátek „chápe a vníma svet“. „Za takéto skutky totiž už dnes v slušnejších krajinách firmy stíhajú a on ich v tom nepriamo podporuje.“
Na otázky SME neodpovedal ani premiér Robert Fico: „Na vyjadrenia členov vlády, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a nesprávne interpretované nebude Úrad vlády reagovať,“ povedala Ficova hovorkyňa Silvia Glendová.
Zvarova obhajoba
Hovorca ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka Branislav Zvara považuje otázky, či by mal minister odstúpiť z funkcie, za bezpredmetné. Hovorí, že jeho výroky o úplatku a čiernych peniazoch sú vytrhnuté z kontextu. „Iné je, že pre úspešné uplatnenie sa na týchto trhoch do obchodov a kontraktov často treba zapojiť miestnych konzultantov, znalcov trhu, pomerov a rozličné spojovacie články,“ hovorí Zvara. Tovar sa podľa neho nedá ponúkať verejne, ale sa treba dohodnúť na predvádzaní, posudzovacích komisiách a podobne. „Služby alebo prínos týchto subjektov sa potom honoruje v legálnych províziách za sprostredkovanie obchodov týchto typov. To mal minister na mysli.“ Prečo hovoril o čiernych peniazoch a súhlasne odpovedal na otázku o úplatkoch, Zvara nevysvetlil.
Kritika
Emília Sičáková-Beblavá hovorí, že slovenské firmy pôsobiace v zahraničí by nemali podplácať na základe dohovoru OECD o zákaze podplácania zahraničných verejných činiteľov. „Na Slovensku sa minulé roky hovorilo a zavedení trestnej zodpovednosti firiem za takéto skutky, no parlament to neprijal. Uspeli 'lobisti'. Je to jedna z hlavných výčitiek OECD voči Slovensku v tejto oblasti.“
Jahnátkove výroky podľa Sičákovej-Beblavej nie sú v poriadku ani v etickej rovine. „Za takéto skutky v slušnejších krajinách firmy stíhajú a on ich v tom nepriamo podporuje.“ Výrokmi by sa podľa nej mala zaoberať polícia. „Keďže minister hovorí, že vie, ako to chodí v biznise, tak asi pozná firmy, ktoré to robia. A tak má čo povedať polícii. Stačí si naštudovať súčasnú kauzu Siemens,“ dodala.
Bývalý minister hospodárstva Ľubomír Harach nerozumie, ako štát môže nakladať s čiernymi peniazmi. „Obchod so zbraňami do krajín tretieho sveta prísne regulujú uznesenia Bezpečnostnej rady, embargá a niekedy má záujmy NATO a rešpektujú sa obmedzenia, ktoré na krajiny vydávali USA.“ O obchode podľa neho vždy rozhodovala komisia, museli byť zabezpečené všetky doložky, najmä keď išlo o rizikové krajiny. „Pri nákupe a predaji zbraní je legálny zisk taký vysoký, že ísť do takéhoto rizika nie je vôbec potrebné,“ povedal Harach.
Otázky denníka SME na ministra Jahnátka
- Nemal by pán minister odstúpiť po týchto výrokoch z funkcie?
- Myslí si pán minister, že člen vlády môže na otázku - vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky? Odpovedať „to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt."?
- Hovoril pán Jahnátek o uzavretých kontraktoch alebo o budúcich?
- Aký najlepší spôsob na evidovanie „čiernych peňazí" v štátnych podnikoch minister navrhuje?
- Prerokoval to už so šéfmi daných štátnych podnikov?
Odpoveď ministerstva hospodárstva:
Vaša interpretácia odpovedí ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka nie je správna a je vytrhnutá z kontextu.
Minister hovoril všeobecne o pomeroch a praktikách, ktoré sú najmä v tretích krajinách bežné a štandardné a ktoré používajú rôzne firmy či spoločnosti. Viď množstvo škandálov s úplatkami. Iné je, že pre úspešné uplatnenie sa na týchto trhoch je do obchodov a kontraktov často potrebné zapojiť miestnych konzultantov, znalcov trhu, pomerov a rozličné spojovacie články. Tovar sa napríklad nedá ponúkať verejne, je potrebné dohodnúť sa na predvádzaní, posudzovacích komisiách a pod.. Služby alebo prínos týchto subjektov sa potom honoruje v legálnych províziách za sprostredkovanie obchodov týchto typov. To mal minister na mysli. Pri porovnávaní možností štátnych subjektov so súkromnými k tomu dodal. „Veď ich môže /ten privátny subjekt/ vyčleniť len zákonným spôsobom." Pričom rozhovor pokračuje otázkou : „ A prečo to nemôže urobiť štátna firma?" Čiže zákonným spôsobom !
Okrem toho sa v ďalšej časti intw. spomína transparentnosť, evidencia a schvaľovanie. Minister hospodárstva, ktorý opisoval a vysvetľoval všeobecne praktiky, ktoré v tomto obchode vo svete neraz fungujú s poznámkou /„pred nimi si nesmieme zakrývať oči."/ zároveň tvrdí : „Ale často, veď si povedzme, ani netreba vytvoriť špeciálny benefit. Skôr ide o to, či viete technicky preukázať a rýchlo dodať. A toto je už vec manažovania..."
Ďalšie otázky sú preto bezpredmetné.
Vzostupy a pády zbrojárov
1988:Vrcholné obdobie slovenského zbrojárskeho priemyslu. Zamestnáva 80-tisíc ľudí a vyrába zbrane v hodnote 19,3 miliardy korún pre trhy v rámci krajín Varšavskej zmluvy a Afriky.
1992:Vláda v Prahe rozhodla, že len firmy, ktoré sa úplne preorientujú na civilnú výrobu, budú ďalej dostávať štátnu pomoc.
1993: Výroba klesla oproti roku 1988 na desatinu. Prácu stratilo 50– až 60-tisíc ľudí v „zbrojnom trojuholníku“ Detva, Martin a Dubnica. Mečiar vyhlási, že „výroba zbraní sa obnoví všade, kde to je možné“.
1994: Vzniká štátna firma Armex, aby koordinovala zbrojársky obchod. Firma sa stáva najväčším vývozcom zbraní, ale zrušia ju v roku 1998 po tom, čo skončila ako dobre platené odkladisko.
1995:Vláda vytvorí DMD Holding Trenčín, aby transformovala odumierajúcu zbrojnú produkciu Slovenska na civilnú výrobu. DMD Holding vlastní od 5 do 34 percent akcií v 26 slovenských továrňach postihnutých konverziou. Pracuje v nich 25-tisíc ľudí.
1998: Mečiarova vláda sa dva týždne pre odchodom postará o to, aby sa 60-percentný podiel štátu v DMD Holding zredukoval na 19 percent. FNM prevedie 42 percent akcií na novú súkromnú firmu DMD Progress.
2001:Správa OSN o obchode so zbraňami s Libériou označí slovenského občana Petra Juska ako súčasť medzinárodnej siete pašerákov zbraní, ktorá prepravovala zbrane do tejto africkej krajiny.
2002:Vláda zreorganizovala Licenčný výbor na vývoz zbraní. Odvolal tých členov výboru, ktorí sedeli v predstavenstvách spoločností obchodujúcich so zbraňami, a colná a tajná služba získali úlohu dozoru. Zavádza sa prísnejšia kontrola vývozov zbraní.
2005: Ministerstvo hospodárstva začína zverejňovať výročné správy o slovenskom obchode so zbraňami.
2007:Ficova vláda oznámila úmysel oživiť zbrojársky priemysel.
(tom)
Stĺpček Petra Schutza
Obchodník Jahnátek
Ak predstavy Ľubomíra Jahnátka o oživení zbrojárskej výroby nepovedú k zaradeniu Slovenska na zoznam takzvaných darebáckych krajín, môžeme hovoriť o šťastí. Veci by pomohlo, keby podal dnes ráno demisiu. Večer už bude neskoro.
Na Slovensku, v členskej krajine EÚ a NATO, sa minister hospodárstva verejne zamyslel, že „ak vygeneruje čierne peniaze súkromník, prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ Neskutočné. Proti „netradičným formám predaja“ zbraní, ktoré chce Jahnátek robiť ako štátne podnikanie, uzatvárajú demokratické vlády konvencie, lebo predstavujú bezpečnostné riziko. Súkromné firmy, ktoré majú licencie, ale porušia pravidlá, musia počítať so sankciami. A zrazu je tu minister, ktorý hovorí, že z organizovaného zločinu urobí hospodársku politiku.
Recitál Ľubomíra Jahnátka, v ktorom nechal nazrieť až do útrob svojej hlavy i duše, je príklad, ako ľudia minulosti, čo sa tu dostali k moci, zostali uviaznutí v predstavách svojej mladosti. Dve desaťročia im prehrmeli nad hlavami, ale ani ich „neofúkli“ (Ján Packa).
;)
