Je v poriadku, keď minister vyzve štát, aby sa angažoval v „netradičných formách obchodu” aby zaistil obchody so zbraňami?
„Nie, je to šokujúce. Slovensko podpísalo Protikorupčný dohovor OECD a dokonca ho pomáhalo navrhovať v roku 1997.“
Je skôr šokujúce to, že slovenská vláda môže byť súčasťou takýchto praktík, alebo fakt, že minister ich obhajuje?
„Veľmi by ma prekvapilo, keby sa niečo také v mnohých štátoch po celom svete nedialo, takže to šokujúce nie je. Je to skôr otvorené vyhlásenie, čo vám vyrazí dych. Veľmi dúfam, že niekoľko štátov z Európskej únie a ďalší ľudia v slovenskej vláde budú ministrovi v súvislosti s jeho vyhlásením klásť otázky. Dúfam tiež, že nastane tlak na slovenských partnerov v EÚ, OECD a tak ďalej.“
Naozaj je pri medzinárodnom obchodovaní so zbraňami úplatkárstvo takou bežnou záležitosťou?
„Obchod so zbraňami je mimoriadne náchylný podliehať korupčným praktikám. Jedným z dôvodov je utajenie, ktoré sa spája s väčšinou prevozov zbraní. To znamená, že existuje veľmi veľa okolností, ktoré ľudia o obchode nezistia, nehovoriac už o úplatkoch, ktoré s tým môžu byť spojené. Pri väčších obchodoch môžu byť v hre aj veľké sumy peňazí, takže provízia vo výške jedného percenta môže nakoniec predstavovať sumu, ktorej veľmi ťažko odolať.
Veľké stavebné diela ako budovanie priehrad sú ďalšou oblasťou, kde máte veľa korupcie. Množstvo peňazí, ktoré sa obšmietajú a vyskytujú pri obchodovaní, môže byť bezvýznamné v rámci celkového obrazu, ale z hľadiska schopnosti podplatiť jednotlivcov je mimoriadne účinné a je ťažké mu odolať. Takže v tomto odvetví zvykne byť značná korupcia.
Možno existujú doklady o zaplatení provízie alebo zaplatení sprostredkovateľa, ale je to zaznamenané v zmysle provízií za odvedenú prácu, a nie v zmysle 'dal som tento úplatok'.
Slovensko uzatváralo v minulosti veľké obchody s krajinami tretieho sveta, napríklad v roku 2000 predalo 205 tankov do Angoly, v roku 2004 26 diaľkovo riadených striel do Alžírska a tisíc 122 mm rakiet do Ugandy, a v roku 2005 desať bojových lietadiel Su-25 do Arménska. Je pri takýchto obchodoch s krajinami z oblastí, kde sa bojuje, alebo konflikty prebiehajú blízko nich problémom korupcia alebo aj niečo iné?
„Je to významný problém. Prevláda tendencia, ako naznačil váš minister vo svojom vyhlásení, považovať to za problém tretieho sveta, kde musíte držať krok, lebo sa inak k tomu obchodu nedostane. Na tango však treba dvoch a pre každého skorumpovaného existuje korumpovateľ. V rozvojových štátoch sú línie zodpovednosti menej definované, takže tu sú zásadné ťažkosti pri sledovaní toho, čo sa vlastne deje. A práve toto zneužívajú ľudia z iných krajín.“
Minister Jahnátek tiež povedal, že „v obrannom priemysle musí už pri začiatku obchodov vystupovať štát“. Funguje to naozaj takto?
„Nie. Štát sa musí rozhodne zúčastniť na tomto procese, lebo musí povoliť každý obchod. Niektoré štáty trvajú na tom, že chcú obchodovať s vládou, ako napríklad na Blízkom východe, kde vlády pri nakupovaní často uprednostňujú, keď obchodujú priamo s inou vládou. No nemusí to byť takto a my argumentujeme, že úloha vlády by sa mala čo najviac obmedzovať na reguláciu. Inak sa štát ocitne v konflikte záujmov.“
