„Najjasnejšie sa pamätám na to, ako som v červených šatách sedela vzadu v maringotke a pozerala sa na cestu, ktorá sa pospiatky vzďaľovala.“ Zoliným domovom je odmalička útek a exil. Svoju mladosť považuje za šťastnú napriek tomu, že Hlinkove gardy nahnali jej rodinu spolu s koňmi, vozmi a harfami na zamrznuté jazero, ktorého ľad sa na poludnie roztopil...
Zoli mala vtedy šesť rokov, nešťastie na vlastné oči nevidela a ako jediná so svojím starým otcom Stanislausom prežila. Iba štyri vety použil autor na opísanie rómskeho holokaustu neďaleko Bratislavy. Jeho štýl je vecný, jasný, nesentimentálny, nevnucujúci sa, obsah viet neodvratný, jazyk ľahký - lakonicky opísaná úvodná scéna sa napriek tomu vryje do pamäti.
Colum McCann sa narodil v roku 1965 v Dubline, žije v New Yorku a za svoje romány a poviedky zožal niekoľko literárnych cien. Na postave rómskej poetky Zoli znázorňuje osud slovenských a iných stredoeurópskych kočovných Rómov od konca 30. rokov až po súčasnosť.
Napísaniu románu predchádzalo niekoľkoročné štúdium materiálu, vyhodnocovanie prameňov, intenzívne rešeršovanie a nadviazanie kontaktov s Rómami na Slovensku.
Počas vojny sú starý otec a Zoli s vozom a koňom na úteku, skrývajúc sa v lesoch. Zoli sa naučí čítať a písať, čo je pre Rómku tých čias nanajvýš nezvyčajné; jedinú knihu, ktorú pritom starý otec vlastní, je Marxov Kapitál. Po vojne, hnaná túžbou po živote a zároveň smútkom nad stratou najbližších, Zoli spieva okúzľujúco nielen staré rómske piesne, ale sama skladá verše.
Stane sa slávna, jej piesne vysiela rozhlas a verše vychádzajú v časopisoch. V rámci komunistickej propagandy sa za noc stane príkladnou Rómkou, ideálnou občiankou.
V očiach jej kumpánie je však zradkyňou. Rómovia akceptujú iba ústnu formu tradovania, písanému slovu nedôverujú. Z komunity ju pre kolaboráciu s gadžami vylúčia. Do nemilosti upadne medzičasom aj u komunistických funkcionárov; odvážne sa stavia na odpor proti násilnému presťahovaniu kočovných Rómov do činžiakov.
Straumatizovaná Zoli emigruje a po dlhom putovaní skončí v horách južného Tirolska.
Príbeh izolovanej a neoblomnej postavy rómskej poetky je do istej miery pravdivý. Osobnosť, ktorá McCanna inšpirovala, vskutku existovala: poetka Bronislawa Wajsová, zvaná Papusza, žila v minulom storočí v Poľsku.
Autor: Jana Salgovic, Mníchov Autorka je publicistka
