Odkedy Gruzínsko po revolúcii ruží nasadilo proeurópsky kurz a jej vojakov začali cvičiť americkí špecialisti, sú jeho vzťahy s Ruskom na bode mrazu. Minulý rok sa situácia zdramatizovala do maximálnej miery. Moskva najskôr zakázala dovoz v Rusku tradične obľúbeného gruzínskeho vína, minerálky aj ovocia. Ozajstné mrazy však udreli po tom, ako Gruzínsko zatklo niekoľkých ruských dôstojníkov a obvinilo ich zo špionáže.
Moskva zareagovala mimoriadne prudko. Uzavrela hranice s Gruzínskom aj svoj vzdušný priestor a začala s masovými deportáciami Gruzíncov žijúcich v Rusku. Podľa serveru Civil.ge vysťahovali celkovo 2380 Gruzíncov, pričom traja počas deportácií zomreli pre ľahostajnosť ruských úradov.
Nahnevané Tbilisi
Tbilisi, ktoré ruskú reakciu označilo za nehumánnu a odporujúcu medzinárodným zvyklostiam, sa teraz chce obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Gruzínsku televíziu Imedi o tom informovala šéfka ľudskoprávneho výboru parlamentu Elena Tevdoradze. „Záležitosť sa týka porušení ľudských práv počas deportácií gruzínskych občanov z Ruska,“ povedala televízii.
S masovým vysťahovávaním Gruzíncov začalo Rusko vlani v októbri po vypuknutí špiónskeho škandálu. Gruzínska vláda obvinila viacerých ruských vojakov zo špionáže a z terorizmu a na niekoľko dní ich zatkla. To vyvolalo veľmi ostrú reakciu ruskej strany, ktorá sa dotkla najmä Gruzíncov žijúcich v Rusku.
Gruzínsko proti Rusku
Podľa gruzínskeho ministerstva spravodlivosti to bude spor jednej krajiny proti druhej. Rádio Echo Moskvy informovalo, že gruzínska sťažnosť má takmer dvesto strán. Hovorí sa v nej, že k deportáciám postihnutých došlo len pre ich etnickú príslušnosť ku gruzínskej národnosti. Ruská strana tým porušila podľa Tbilisi celý rad medzinárodných konvencií o základných ľudských právach.
Kremeľ reagoval na gruzínsky postup s veľkou nechuťou. „Určite to neprospeje normalizácii našich vzájomných vzťahov,“ citovala agentúra Ria Novosti predstaviteľa ministerstva vnútra Michaila Kamynina. Ruský veľvyslanec sa pritom do Tbilisi vrátil len nedávno.
Moskva si ho povolala okamžite po prijatí tvrdých sankcií proti Gruzínsku. Náhla vlna tvrdých protiopatrení proti gruzínskej menšine vyvolala minulý rok kritiku aj v Európskej únii. Postup ruských úradov kritizovala najmä česká diplomacia.
Horšie ako za komunizmu
Bývalý gruzínsky prezident a posledný šéf diplomacie Sovietskeho zväzu Eduard Ševardnadze v čase vrcholiacej krízy v rozhovore pre SME povedal, že tak zle sa Rusi ku Gruzíncom nesprávali ani počas sovietskej éry.
Prirovnal to k fašistickej politike voči Židom. „Doteraz ešte nič podobné nebolo. Počas komunizmu by to nebolo možné. Je to veľmi čudné,“ tvrdí Ševardnadze.
Zároveň však kritizoval nediplomatický spôsob riešenia špiónskej kauzy, ktorý podľa neho len zhoršil situáciu. Aj podľa vojenského analytika gruzínskeho rádia Tavislupeba (Sloboda) Kobu Liklikadzeho gruzínska strana takúto reakciu musela očakávať. Nespochybňuje však, že po rozpade Sovietskeho zväzu aktivity ruskej tajnej služby v Gruzínsku vzrástli.
Rusi vs. Gruzínci
Ruské a gruzínske vzťahy sú na bode mrazu od roku 2003, keď sa po revolúcii ruží v Gruzínsku dostal k moci prozápadný prezident Michail Saakašvili.
Moskve sa nepáči, že sa Tbilisi usiluje o členstvo v Európskej únii aj v Severoatlantickej aliancii.
Obidve krajiny sa sporia tiež v prípade dvoch odtrhnutých republík. Separatistov z Abcházska a Južného Osetska Moskva otvorene podporuje. Tbilisi aj medzinárodné právo ich považuje za gruzínske územie.
