Mierový proces na Blízkom východe sa včera mierne pohol. Nikto si však netrúfa povedať, či ústretové vyjadrenia arabských a izraelských lídrov aj uvoľnenejší výraz na tvári šéfky americkej diplomacie Condoleezzy Riceovej možno považovať za prielom. Napriek tomu sa správy o tom, že Arabi možno zmiernia svoje požiadavky smerom k Izraelu a ten sa zasa nebráni regionálnemu summitu o riešení konfliktu s Palestínčanmi, označovali za nádejné.
V centre pozornosti bol včera päť rokov starý saudskoarabský mierový plán. Podľa Riceovej tímu by sa mohol stať základom pre ďalšie vyjednávania.
Plán predpokladá že, Izrael sa stiahne z území, ktoré obsadil po roku 1967, výmenou za uznanie a mierové dohody so všetkými arabskými štátmi. Hovorí o vytvorení palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom a návrate palestínskych utečencov do Izraela. Plán je v tejto fáze neprijateľný pre Izrael, pretože predpokladá rozdelenie Jeruzalema, zrušenie židovských osád na západnom brehu a prílev Palestínčanov, ktorí by zmenili etnické zloženie krajiny.
Teraz sa však hrá na to, či budú Arabi po tlaku Riceovej, ktorá od víkendu „pendluje“ po regióne, ochotní zmierniť návrh tak, aby bol prijateľnejší pre Izrael. Saudská Arábia včera naznačovala, že áno, aj keď nepovedala do akej miery. V súkromných diskusiách arabskí diplomati agentúre AP povedali, že zmeny nevylučujú, nateraz ich však neoznámia.
Napriek optimizmu platí, že na izraelskej aj palestínskej strane sú na presadenie vízie dvoch štátov žijúcich vedľa seba v mieri príliš slabí hráči. Izraelský premiér Ehud Olmert je mimoriadne neobľúbený, palestínsky líder Mahmúd Abbás má väčšiu podporu v zahraničí ako doma a s palestínskou vládou sa pre jej radikálne postoje nechce nikto veľmi baviť.
Autor: Tel Aviv
