Lotyšsko sa po rokoch dohadovania vzdalo všetkých územných nárokov na Rusko. Dohodu o rusko-lotyšskej štátnej hranici včera v Moskve podpísali obidve strany.
Podľa ruského premiéra Michaila Fradkova tento dokument vylučuje akékoľvek, „dokonca i hypoteticky územné nároky“. V Lotyšsku je dohoda prijímaná s omnoho menším nadšením ako v Rusku.
Niektoré opozičné strany dokonca vyhlásili, že sa pre text dohody obrátia so žalobou na Ústavný súd.
Lotyšský premiér Aigars Kalvitis na včerajšej tlačovej konferencii v Moskve zdôraznil, že Lotyšsko „nikdy nijaké teritoriálne nároky nemalo“.
Sporné územie Abrene
Dohoda bola pripravená už pred desiatimi rokmi, ale obe strany sa nedokázali dohodnúť na vyriešení hlavného sporu - tzv. problému „Abrene“.
Lotyšsko totiž trvalo na niektorých ustanoveniach, ktoré obsahovala ešte rusko-lotyšská zmluva z roku 1920.
Podľa nej sú lotyšským územím aj oblasti, ktoré patria dnes do Tylovského okresu Pskovskej oblasti Ruskej federácie. Ide predovšetkým o časť Abrene. Spor o tieto územia sa zdal byť neriešiteľný.
Lotyši sa odvolávali na neplatnosť paktu Molotov - Riebbentrop, na základe ktorého boli oblasti predané Rusku. Nepožadovali pritom ich fyzické navrátenie, ale iba akúsi morálnu satisfakciu.
Moskva mala podľa Rigy verejne uznať nezákonnosť odtrhnutia príslušných oblastí. Rusko zase požadovalo, aby sa Lotyši vzdali zmienky o dohode z roku 1920, čo považovali za neprípustné teritoriálne požiadavky.
Až teraz lotyšská strana ustúpila, ale problému zrejme nie je koniec. Bude ho teraz na žiadosť lotyšskej opozície riešiť lotyšský Ústavný súd.
Vzťahy medzi Ruskom a Lotyšskom nie sú najideálnejšie. Kým Lotyši požadujú od Rusov kompenzácie za sovietsku okupáciu, Moskva sa zase sťažuje na diskriminačné zaobchádzanie lotyšských úradov s početnou ruskou menšinou v Lotyšsku.
Väčšina etnických Rusov dodnes nemá v krajine občianstvo ani nemôže voliť.
Autor: pp
