BRATISLAVA. Za posledné roky na Slovensku nepribudla nová knižnica. Len nedávna rekonštrukcia Univerzitnej knižnice v Bratislave patrí medzi svetlé momenty nášho knihovníctva. „Je to takmer historický počin. Také by mali byť všetky knižnice,“ hovorí predsedníčka Slovenskej asociácie knižníc Daniela Gondová. „Pokiaľ ide o knižnice, naši susedia nás predbehli o desať až pätnásť rokov.“
Na Slovensku napríklad nemáme normy, aké služby majú knižnice ich návštevníkom poskytovať. Centrum vedecko-technických informácií sa dokončuje po takmer 12 rokoch.
Noc s Andersenom
Počet registrovaných čitateľov v knižniciach klesá, hoci nie dramaticky, hovorí Gondová. Kritickou kategóriou sú predovšetkým deti, ktoré prestávajú mať vzťah ku knihám. Knižnice sa ich snažia pritiahnuť späť. Týždeň knižníc vyvrcholí v piatok Nocou s Andersenom, počas ktorej „prespí“ v 63 knižiciach asi 2500 detí.
„Tento týždeň máme dve akcie denne,“ hovorí Margita Galová z Mestskej knižnice v Piešťanoch. Okrem detí sa venujú aj seniorom, ktorým úspešne ponúkajú kurzy základnej počítačovej gramotnosti.
Na úbytok registrovaných čitateľov má vplyv aj demografický vývoj, v chudobnejších regiónoch aj cena registrácie. Mnohé knižnice preto ponúkajú tento týždeň zápisy za symbolickú korunu.
Na Slovensku je približne 9–tisíc knižníc, z toho asi 5,4–tisíc je školských. S počtom knižníc podľa Gondovej nie je problém, problémom je skôr doplňovanie fondu literatúrou. V tejto oblasti pomáha aj ministerský grantový systém.
Eurofondy pre knižnice
V súčasnosti sa začínajú realizovať zo štrukturálnych fondov dva veľké knižničné projekty. Na informatizáciu knižníc pôjde asi 40 miliónov a na vytvorenie siete pre akademické a špeciliziované knižnice 240 miliónov.
„Tradičné knižnice, ako si ich pamätáme z detstva, sú už minulosťou. Neustále pribúdajú elektronické služby, ako sprístupňovanie zdrojov a databáz,“ hovorí Silvia Stasselová, predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov.
Stasselová pripomína, že informačný priemysel ponúka stále pútavejšie formy sprístupňovania obsahu kníh. Tomuto tlaku sú najviac vystavené vedecké a akademické knižnice. „Študenti si uvedomujú cenu informácií a majú od knižníc vysoké očakávania,“ hovorí.
Za posledné roky sa vybavenie knižníc počítačmi výrazne zlepšilo. Internet majú všetky regionálne knižnice a väčšina školských. Podľa materiálu, ktorý dnes prerokuje vláda, až 92 percent knižníc malo už v roku 2005 spracovaný katalóg aj v elektronickej podobe, 75 malo vlastnú internetovú stránku.
Dnes má vláda vyhodnotiť Stratégie rozvoja knihovníctva do roku 2006. Do konca roka by mala vláda schváliť podobný strategický materiál do roku 2013.
Základné informácie o knižniciach
Na Slovensku je 9127 knižníc, z toho 2658 je verejných
Počet návštevníkov verejných knižníc klesol vlani o 270–tisíc na 5,9 milióna
Počet výpožičiek na obyvateľa je na Slovensku 3,99, v Česku 7,1
Počet obyvateľov na jednu knižnicu je v SR 2563, v Česku 1689, v Anglicku 12 906, v USA 17 241
Investície do fondov knižníc na jedného obyvateľa sú v SR 0,25 euro, v ČR 0,85 eura, v GB 3,1 eurra v Dánsku 9,25 eura na jeden rok
Až 72 percent výpožičiek sa uskutočnilo vo verejných knižnicich. V školských knižniciach, ktoré tvoria 60 percent celkového počtu, sa realizuje asi len 5 percent výpožičiek
Zdroj: Štatistiky knižníc v roku 2006 - Slovenská národná knižnica Martin