Krátko pred pôrodom spievala so skupinou Funny Fellows na plese. Tehotenstvo vnímala ako mimoriadne obdobie svojho života, na konci ktorého sa črtalo prekvapenie - zhmotnenie vášnivej lásky. Dievčatko, ktoré sa jej predčasne narodilo, tak ako jej pre cukrovku predpovedali lekári, bolo zdravé. Malá Romi má dnes ružové, bacuľaté líčka, dva roky a nič nenasvedčuje tomu, že krátko potom, čo prišla na svet, chvíľu pobudla v inkubátore. Jej mama herečka, speváčka a manažérka Zuzana Haasová sa s ňou teší zo všetkého, čo život prináša.

Aký je momentálne váš harmonogram dňa?

Neznášam stereotyp, na to som antitalent, ale pretože si ho dieťa vyžaduje, musela som si zvyknúť. Tri týždne po pôrode som začala pracovať po večeroch s manželom. Hoci to bolo po troške, mala som pocit, že som užitočná aj inde ako doma. Spolu s manželom manažujem kapelu. Obaja ráno vstávame, pijeme kávu, rozprávame sa, hráme sa s dcérou a potom buď Roman ide do divadla a ja sa starám o Romi, alebo opačne. Keď som bola tehotná, napísali sme spolu rozprávku Ako Tóno hľadal tóny.

A potom?

Hru sme začali skúšať u nás doma, pretože som Romi rok dojčila, nemohla som veľmi odchádzať. Všetci prišli k nám, doma sme to dávali dokopy a dcéra sa pritom učila loziť po tráve. Teraz už môžem hrať a naše predstavenie uvádza Štúdio L + S. Vôbec nemám pocit, že ma dieťa obmedzuje v práci. Je to aj veľká Romanova zásluha.

Niekedy sa s ním pri výchove hádate?

Jasné. Keď tu s nami nesedí, môžem povedať, že som dôslednejšia, striktnejšia, trvám na svojom, pretože Roman by Romanke dovolil všetko na svete. Napríklad, pristihla som ich, ako tajne chodia spolu na šunku do chladničky, potom musel Romanke vysvetliť, prečo to nesmie robiť. Myslím si, že veci si treba vyjasniť a vysvetliť, aj keď je to niekedy tvrdé, ale vzťahy sú potom otvorenejšie a pravdivejšie. Teraz chodí Romi na šunku so mnou.

Aké bolo prvé dcérino slovo?

Ahóoj! Až potom prišli na rad havo a mama.

Keďže ste začali skoro po pôrode pracovať, určite ste sa aj vrátili k spievaniu vo Funny Fellows. Kde všade ste boli?

Napríklad nedávno sme sa vrátili z Amsterdamu, kde sme sa zúčastnili kabaretnej súťaže. Prišli sme tam náhodou. A vyhrali sme! Sme najlepšia európska kabaretná kapela v roku 2007. Aká náhoda?!

Bola pritom aj vaša staršia sestra Monika?

Poslal nás tam vlastne jej priateľ a odvtedy do Holandska chodievame na festivaly a koncerty častejšie. Monika je vždy pri tom. Oblečie si dobové šaty z dvadsiatych rokov, a občas si s nami zatancuje.

Čo tam robí tak dlhodobo?

Hrá divadlo jedného herca a cestuje do Nemecka či do Brazílie, kam jej príde na um. Robí svoje vlastné divadlo, režíruje alebo hráva ako hosť v iných projektoch.

Kto vám stráži malú, keď ste obaja na cestách?

Samozrejme, moja mama. Občas pomáhala aj švagriná Katka, druhá babička, najstaršia sestra Ivetka, ale ona má tiež Cyrila, ktorý je o štyri mesiace mladší ako Romi. Stalo sa, že naša mama raz strážila oboch naraz. To bol od nej hrdinský počin, ktorý však bravúrne zvládla.

Z troch sestier Haasových ste síce najmladšia, ale prvá, ktorá sa vydala a mala dieťa. Ako na to zareagovali staršie?

Najprv sa mi smiali, hoci až také smiešne to nebolo. Nešla som s nimi na tradičný zájazd do Bulharska. Mám odmalička diabetes, a preto kúsok strachu pri tej radosti nechýbal. Netušila som, čo ma čaká. A svadba bola zábava od začiatku až do teraz.

Bábätko ste plánovali?

Musela som použiť svoje racio. Brať seba ako zázračnú skrinku a navyše presvedčiť o tom aj Romana. Podarilo sa mi to a priviedla som na svet zdravé dieťa. Som diabetička, môže mi niečo zlyhať a už potom nebudem mať šancu mať zdravé dieťa, pretože mladé telo, mladý duch, pozitívna energia - ale tak to je aj so zdravými ženami

Nezlepšila sa vám po pôrode cukrovka?

Zlepšila, vďaka tomu som schudla, pravidelne jedávam a stereotyp v životospráve mi vyslovene robí fyzicky dobre - čo je pre mňa hrozná predstava. Spolu chodievame plávať, v záhrade kopeme a učím sa strihať jablone, spolu sa učíme texty, spievame, stepujeme. Mám takú životnú „podmienku" - kým sa v živote hrám a smejem, žijem. Pri Romanovi sa mi už dokonca nestáva ani to, žeby som zabudla jesť. Roman je úžasný kuchár. Nemám šancu pri ňom začať variť.

Vráťme sa k vášmu detstvu. S hraním ste začali ako šesťročná. Kto vás priviedol pred kameru, sestra Monika, slávna Bambuľka?

Samozrejme, že na vine bola Monika. V televízii hľadali pokračovateľku do seriálu Najmenší hrdinovia. Keďže sme sa podobali, prišli k nám domov, mama ma ukázala, a tak sa to začalo. Odvtedy som stále niečo nakrúcala, hrala divadlo, pracovala v dabingu, nahrávala platne. S Monikou sme sa vždy na seba veľmi ponášali. Aj teraz v Amsterdame, keď sme spolu tancovali, už takmer nevedeli, ktorá je ktorá. Ja som razantne schudla, sme teda rovnako štíhle a máme dokonca aj veľmi podobne zastrihnuté vlasy.

Odmalička vám bolo jasné, že chcete byť herečka?

Bavilo ma to, ale chcela som byť kozmetičkou alebo veterinárnou lekárkou. Až ako staršia som vedela, že štúdium na konzervatóriu bude pre mňa to najlepšie.

Vaše pôvodné ambície možno vysvetľujú, prečo vaša dcéra skôr povedala slovo havo ako mama.

Je to možné, hoci psíka sme si priniesli iba predvčerom. Je to krásny orech, ktorého voláme Hugo a Romi sa okamžite stala jeho najlepšou kamarátkou. Ako povedal môj manžel - niekto ju predsa musí unaviť.

Keď bude Romi staršia, bude chcieť a dostane šancu, dovolíte jej prácu pred kamerou?

Ak ju tam život sám zavedie, určite áno. Rodina dieťaťu ukazuje smer cesty. Doma v jednom kuse hráme na trúbke, spievame a hráme divadlo. Ona to sleduje a reaguje na to. Napríklad, počúvali sme hudbu rumunských cigánov. Romi začala tancovať a neobyčajne vrtieť rukami i nohami. Romana prinútila bubnovať a mňa rytmicky triasť hrkálkou. Odvtedy jej takto musíme koncertovať pred spaním.

Nepremýšľate o divadle pre vás troch?

Už naša rozprávka Ako Tóno hľadal tóny je autorská. Ja som mačka Kamila a koza Irenka a aj zajac Dionýz. Roman hrá túlavého psa Tóna, ktorý prechádza celým dejom. Sestra Ivetka navrhovala kostýmy, ja s Romanom sme pripravovali aj scénu, všetko sme si teda robili sami. Keď som bola mladšia, nemyslela som si, že sa dá fungovať vo vzťahu aj ak je pracovný. Ide to však veľmi dobre, pretože prácu a súkromie oddeľujeme. Zatiaľ všetko funguje, až na auto.

Ste herečka, speváčka, manažérka. Čoho by ste sa najľahšie zriekli pre dieťa?

Dokázala by som sa zrieknuť čohokoľvek. Pri dieťati zisťujem, že ak sa zmierim s tým, že sa nikde neponáhľam, dokážeme sa spolu pohrať aj celý deň. Keď večer zaspí, začínam byť nervózna, ale všetko je to zrejme preto, že som ešte mladá a chcem toho veľa naraz. Dôležité je preto dohodnúť sa, aby všetko fungovalo. Aby som sa nemusela ničoho zriekať, myslím že zatiaľ dokážem veci skombinovať.

Kto z vás dvoch je tolerantnejší?

Robím rozhovor, takže asi ja? (Smeje sa.) Roman mi pomáha. Nie je klasickým mužom, ktorý ide z roboty do krčmy, pretože mu doma plače dieťa. Radi sa spolu zhovárame aj hádame o veciach. Ako talianska rodina.

Plánujete mať viac detí?

Určite áno, kým zázračná skrinka funguje.

V pesničke Čakáme baby z albumu Vinohrad už počuť aj vašu dcéru.

Nahrávali sme ju pred pôrodom. Už som mala riadny pupok a spievala som ako tehotná. Po dvoch týždňoch sme si to ešte raz prehrávali. Romi bola so mnou v štúdiu, spala, po pesničke sa zobudila a začala plakať. Chlapci to nahrali a jej plač sa stal pointou.

Ako to teraz vyzerá s vaším festivalom Májové šansóny?

Toto podujatie bolo mojím nápadom, ktorý mi Roman pomohol zrealizovať. Je už minulosťou. Nebudeme sa venovať iba diabetickej téme, ako predtým, ale hot dance, kabaretu, blues dvadsiatych a tridsiatych rokov v rámci akie Hot Dance Duel. Manžel tento festival organizoval päť rokov. Bude sa konať začiatkom mája v Pezinku. Tradične v Kultúrnom dome. Mali by tam byť dve pódiá, na ktorých sa budú striedať kapely. Naším hosťom bude pán Suchý, pani Molavcová a Emingerová, Polydor Sextet, samozrejme Funny Fellows a pán Ďurdiak, máme v pláne aj zaujímavé pohostenie.

Vládzete ešte písať texty piesní?

Mám ich popísaný plný zošit, ale textov a zážitkov nikdy nie je dosť- stále dúfam, že vydám knihu - malú obrázkovú.

Je medzi nimi aj uspávanka?

Romanke spievam podľa situácie, vždy si niečo nové vymyslím.

Ako funguje vaše spoločné divadlo Haaf?

Ak niekto povie, že Slováci majú radi kultúru, iba sa usmejem. V Bratislave máme šesť divadiel, a len Brne je ich štyridsať. Takže naše divadlo Haaf prežíva dva roky, chystáme preň ďalšiu rozprávku, ktorú by sme už chceli uvádzať vo vlastnom divadle. Hľadáme priestory, skúmame možnosti, akoby sme to mohli spustiť po svojom.

Prečo je podľa vás dôležité mať dieťa?

Ak mladý človek nájde niekoho, s kým sa to dá zrealizovať, je to super. Okrem toho musia mať v sebe takúto túžbu a odvahu. Mať dieťa je celkom iný rozmer života. Poznám už aj iné emócie a na mnohé veci sa pozerám novými očami. Napríklad, dokážem zložiť kočík do malej fiatky. Teraz si seba oveľa viac vážim.

Zuzana Haasová (26), najmladšia z troch sestier Haasových. Vyštudovala bratislavské konzervatórium. Od šiestich rokov hrala v inscenáciách v Slovenskej televízii. Účinkovala v rôznych televíziách a seriáloch (Silvánovci, Duchovia). Päť rokov pracovala v rádiu Twist, uvádzala reláciu v rádiu Devín Jazzový klub. Pôsobila v divadlách Aréna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L+S, Astorka, DAB Nitra, autorské divadlo Haaf s autorskými predstaveniami. S manželom Romanom Féderom, šéfom kapely Funny Fellows, napísala rozprávku Ako Tóno hľadal tóny, ktorú uvádza Štúdio L + S. Zúčastnila sa rôznych pohybových projektov v Amsterdame. Pracuje tiež v dabingu. Spieva v skupine Funny Fellows, s ktorou vydala cédečko - Funny Fellows a Zuzana Haasová - Vinohrad.