MELBOURNE. Médiá v jeho vlasti sa v prípade vyšetrovania podozrivej vzorky moču z mája 2006 so zvýšenou hladinou hormónov postavili na jeho stranu. Vykreslili ho ako obeť. Obeť úniku informácií, obeť zdĺhavého hľadania odpovedí, obeť pomsty za jeho minulé kritizovanie nečistoty u súperov, obeť špekulácií novinárov a obeť predčasného poškodenia mena bez dokázania viny. Zaoberali sa otázkou, kde došlo k úniku (viacerí obvinili národnú antidopingovú agentúru), prečo došlo k úniku a prečo sa média doňho pustili práve na konci melbournských MS.
V nedeľu si však nikto nepoložil otázku, prečo mal namerané vysoké množstvá zakázaných látok a ako chce vysvetliť tie výsledky. Včerajší Herald Sun je už opatrnejší a postavil problém inak: ,,Tvrdiť, že Thorpe je dopingový podvodník, je skoro to isté ako povedať, že Saddám Husajn bol bojovníkom za mier. Ian je najväčšia ryba na našom trhu, a ak vzal niečo nevedomky, tak potom je naivný a nedbanlivý. Medaily a tituly mu nik nevezme. V najhoršom prípade bude zahanbený, náš najúspešnejší olympijský šport sa dostane do krízy a austrálska povesť v boji proti dopingu utrpí úder. Desať mesiacov na vyšetrenie a vysvetlenie vzorky malo stačiť. Celá hra okolo iba ponára prípad do mystérie. Vinný či nie, blato ostane, a to je najkrutejšia stránka športu.“
Popredný austrálsky dopingový odborník Robin Parisotto si myslí: „Ak nejaká agentúra pravidelne testuje vrcholového športovca celú kariéru a odrazu zistí podozrivé hladiny látok, je veľmi čudné, že za desať mesiacov neosloví testovaného a nedotiahne prípad.“ Nech sa Thorpova dráma skončí akokoľvek, isté je, že zasiahla austrálsky šport a verejnosť priamo do srdca a nepripravených na niečo nepredstaviteľné.
