Nie je len rozprávka pre deti

Jej autorom bol Waldemar Bonsels, nemecký spisovateľ, ktorý napísal pre deti len jednu jedinú knihu a ňou boli práve Dobrodružstvá včielky Maje (Die Biene Maja und ihre Abenteuer). Už od svojho prvého vydania sa stala bestsellerom a postupne ju preložili do 41 jazykov. Po tomto úspechu sa Bonsels rozhodol napísať aj druhý diel Národ z oblakov (Himmelsvolk), ten však ani zďaleka nezískal takú popularitu. Možno to bolo aj tým, že už takmer vôbec nebol určený pre deti. Mal oveľa hlbšiu mystickú rovinu, zobrazoval harmóniu medzi všetkými živými tvormi a ich vzťah k Bohu.

Túžba po slobode

Ani prvý diel však nebola čisto detská knižka. Podobne ako Andersenove rozprávky, včielku Maju s obľubou čítali aj dospelí a nachádzali tam množstvo skrytých odkazov. Novoromantik Bonsels chcel vyjadriť túžbu človeka po slobode, voľnosti a harmónii s prírodou. Maja sa snaží ujsť z neosobného, prepchatého úľa, ktorému ide len o med a peľové guľky. Obdivuje krásu a dokonalosť prírody, vychutnáva život plnými dúškami.

Popis hmyzej ríše sa až nápadne podobá skutočnému svetu ľudí. Na rozdiel od klasických rozprávok nemá Bonselsov príbeh jednoznačný koniec, postavy nemajú len dobré alebo len zlé vlastnosti. Závery a poučenie si musí čitateľ vydedukovať sám, čím sa u dieťaťa podporuje samostatné uvažovanie. Bonsels sa nevyhýba ani vážnym témam, ako je napríklad smrť. Animovaná rozprávka, ktorá na základe knižky neskôr vznikla, nemá veľa spoločného s týmto literárnym dielom. Je len akýmsi zjednodušeným variantom.

Kreslili Japonci

Animovaný seriál vznikol až 63 rokov po prvom knižnom vydaní. Bonsels počas svojho života ostro odmietal filmové spracovanie a po jeho smrti vlastnícke práva prešli na vdovu Bonselsovú, ktorá mala rovnaký názor.

Až v roku 1975 bola rozprávka "voľná" a ujala sa jej nemecká verejnoprávna televízia ZDF. V tom období boli veľmi populárne japonské anime (animované filmy s typickým štýlom kresby - veľké oči, malé ústa, vlasy ľubovolnej farby). Bolo jasné, že seriál musí byť kreslený. Výrobu zadali malej japonskej firme Nippon Animation, pre ktorú to bola prvá významnejšia zákazka. Celkovo išlo o veľkú medzinárodnú spoluprácu. Produkciu zabezpečovali Nemci a Rakúšania, animáciu Japonci a šéfanimátorom bol Američan Marty Murhpy z disneyovských štúdií. On dal Maji jej súčasnú podobu.

Použil pritom detskú schému. Maja a Vilko majú veľké hlavy, veľké okrúhle oči a malé krídelká. Chodia vzpriamene alebo lietajú z kvetu na kvet a zbierajú peľ do pestrých hrnčekov. Ich detské proporcie im dávajú neobyčajne milý výraz, ktorý sa považuje za jeden z dôvodov úspechu celého seriálu.

Okamžitý úspech

Spolu vzniklo 104 dielov, každý trvá 25 minút. Rozsah, za ktorý by sa nehanbila ani telenovela. Tak ako kniha aj kreslený seriál mal okamžite obrovský úspech. Po jeho prvom odvysielaní v roku 1976 dostala televízia ZDF 40 000 listov so žiadosťou o opakovanie. Veľkú zásluhu na obľúbenosti mala aj titulná pieseň, ktorú skomponoval český skladateľ Karel Svoboda a naspieval Karel Gott. Na počudovanie Japonci, Taliani ani Američania túto legendárnu znelku neprevzali.

Na Slovensko a do Čiech sa včielka Maja dostala až o desať rokov neskôr. Problém bol s nemeckým vlastníkom práv Leom Kirchom, s ktorým viazla akákoľvek komunikácia. Dabingu sa ujala Slovenská televízia a výsledok bol naozaj veľmi vydarený. Hlas hlavnej hrdinke prepožičala Eva Večerová, lenivého Vilka nezabudnuteľným spôsobom nahovoril Marián Zednikovič.

Ešte neskôr dorazil seriál do Spojených štátov a Venezuely. Americká stanica Nickelodeon ho v roku 1989 odvysielala až po krutej disneyizácii, ktorá predstavovala napríklad zníženie "intelektuálnej náročnosti" dialógov.