Mahmúd Ahmadínedžád včera „obdaroval britský ľud“. Udelil amnestiu a neskôr aj slobodu 15 britským námorníkom, ktorí podľa Iránu nelegálne vnikli do jeho výsostných vôd. Pripravil pre nich dokonca špeciálny ceremoniál, kde sa na nich široko usmieval, zatiaľ čo mu ďakovali za slobodu. Toto „humánne gesto“ urobil podľa vlastných slov na sviatok Mohamedových narodenín aj preto, že sa začína Veľká noc.
Dary rozdával aj domácim. Zlatými medailami odmenil členov iránskej pobrežnej stráže, ktorí skupinu Britov zadržali. Krátko potom, čo im pripol na hrude medaily, oznámil, že Briti budú voľní.
Po priznaní viny sloboda
Jedna žena a 14 mužov sa takmer po dvoch týždňoch v zajatí a po priznaní, že narušili iránske vody, môžu podľa iránskych zdrojov už dnes vrátiť domov. Pôvodne ich mali prepustiť krátko po Ahmadínedžádovom oznámení, že sú voľní.
Britská vláda naďalej popiera, že by boli „narušiteľmi“. Londýn od začiatku tvrdil, že námorníci operovali v irackých vodách, kde pracovali pod mandátom OSN a na požiadanie irackej vlády a Iránci ich „uniesli“. Podľa iránskeho prezidenta Británia iba nie je dostatočne statočná na to, aby priznala svoju chybu. Ahmadínedžád tiež vyzval Tonyho Blaira, aby svojich ľudí netrestal za to, že povedali pravdu. Britská vláda prepustenie námorníkov privítala. Podobne zareagoval aj Biely dom.
Signály, že kauza britských námorníkov sa vyrieši, sa začali objavovať už od utorkového večera. Obe strany zmiernili rétoriku, začali hovoriť o nutnosti priamej diplomacie. Britský premiér tiež avizoval, že do 48 hodín nastane prielom.
Podľa agentúry Reuters priamo s britským úradom vlády telefonoval iránsky hlavný vyjednávač Ali Larídzaní. Medzitým v Iraku prepustili dva mesiace zadržiavaného iránskeho diplomata a oznámili, že Irán dostane prístup k ďalším piatim svojim ľuďom v irackom zajatí. Podľa niektorých zdrojov ide o vysoko postavených predstaviteľov Republikánskych gárd, ktorí mali v Irbile na severe Iraku zabiť antikoaličných militantov.
Britov vraj zajali cielene
Britský denník Independent aj niektoré médiá v arabskom svete napísali, že práve po zásahu v Irbile sa zrodil plán zajať britských námorníkov v Perzskom zálive.
Irán súvislosť medzi prepustením svojho diplomata a oslobodením Britov popiera.
Viacerí analytici aj bývalí diplomati v oblasti to však v médiách označili za nevyhnutné. Londýn totiž nikdy nesplnil podmienku Teheránu, aby sa oficiálne ospravedlnil za svojich námorníkov. Zadržaní síce svoju vinu priznali, ale objavili sa názory, že to urobili pod nátlakom.
Zajatie ako párty
Zadržiavanie britských vojakov v Iráne bolo nielen veľkou politickou, ale hlavne propagandistickou hrou. Teda niečím, v čom Irán vyniká.
Iránsky režim sa postaral o to, aby sa s námorníkmi dobre zaobchádzalo, hral na city, keď chcel prepustiť jedinú zadržiavanú ženu a matku malého dievčatka Faye Turneyovú a aj finále zvládol výborne.
Prezident Ahmadínedžád najprv dlhé minúty hovoril ako „z veľkej knihy“, citoval Korán, spomínal všetko zlé, čo na Blízkom východe urobil Západ a potom zrazu ukázal, že je humanista.
Pätnásť námorníkov pôjde domov, zahlásil a nezabudol pripomenúť, že je medzi nimi aj žena a matka a čo to má Západ za „rodinné hodnoty“, ak dovolí byť ženám v prvej línii.
Pre svojich zajatcov pripravil aj „rozlúčkovú párty“. Nechal ich obliecť do oblekov, podal im ruky a blahosklonne sa usmieval, keď mu ďakovali zato, že im odpustil, aj zato, že sa Iránci k nim tak pekne správali. Všetko zboku sledovali jeho ľudia, ktorí dávali pokyny kameramanom a strkali mikrofóny čo najbližšie k Britom.
(mik)