V druhej polovici minulého storočia boli úžitkové záhrady súčasťou vidieka, ľudia z miest v snahe mať kúsok "vlastnej" zelene unikali počas víkendov do záhradkárskych osád.
V súčasnosti sa však mnohí rozhodujú pre rodinný dom v blízkosti väčších aglomerácií aj preto, aby si mohli kúsok zelenej plochy upraviť podľa svojich potrieb a vkusu. Záhrada sa tiež podieľa na mikroklíme obydlia, ktoré s ňou susedí.
Ľudia dávajú prednosť skôr okrasným záhradám. Pekné a esteticky pôsobivé však môžu byť aj zeleninové záhony a ich vhodným skombinovaním s kvetmi, ovocnými stromami, viničom či porastami popínavých rastlín môžeme vytvoriť zaujímavý a zároveň užitočný celok. Okrem toho, že na stole môžeme mať vždy čerstvú zeleninu, je zeleň aj významným psychologickým faktorom a pôsobí aj na obsah mikroorganizmov v ovzduší - mnoho rastlín napríklad vylučuje rôzne silice, živice a iné látky, ktoré zlepšujú dýchanie a chránia nás pred chorobami.
Tak či tak, pri každom pokuse o naplánovanie záhrady treba myslieť na mnohé faktory. Musíme rešpektovať napríklad svetové strany, kvalitu pôdy a sklon terénu, aj širšie okolie pozemku. Skôr ako začnete zakladať záhradu, naplánujte si jej dizajn s ohľadom na všetky podmienky. S dôkladne pripraveným plánom šetríme čas, peniaze, aj námahu.
Vzdať sa myšlienky na nové usporiadanie rastlín a zmenu filozofie sa však nemusia ani tí, ktorí už klasickú hospodársku alebo okrasnú záhradu majú. Treba sa poradiť so skúseným záhradníkom prípadne záhradným architektom, ktoré stromy či trvalky sú na dobrom mieste a mohli by sa stať cennými prvkami aj v novom usporiadaní.
Tvary, farby, svetlo
Krásna záhrada nevznikne tak, že do nej vysadíme vedľa seba krásne kvety a stromy. Pri úpravách záhrady je dôležité usporiadanie tvarov a farieb, aj striedanie svetla a tieňa. Tmavé miesta napríklad môžeme opticky zdôrazniť vysadením tmavých ihličnanov, svetlejšie listnatými stromami jasných farieb a na priamom slnku sa bude dariť kobercom kvitnúcich kvetov.
Pri plánovaní musíme teda brať do úvahy nielen farbu a tvar jednotlivých rastlín či drevín, ale aj ich výšku, mohutnosť, čas kvitnutia či dozrievania plodov, nároky na slnko, pôdu, zavlažovanie a hnojenie. Niektoré rastliny totiž potrebujú mnoho živín, iné neznášajú priame hnojenie, ďalšie prosperujú lepšie v kyslej pôde alebo v zásaditej.
Záhony nemusia vyzerať ako ryžová plantáž
Z estetického hľadiska, ale aj z hľadiska zdravého vývoja rastlín je dôležitý tvar a smerovanie záhonov. Vyššia výsadba ovocných alebo okrasných stromov by mala chrániť citlivejšie a náročnejšie druhy pred ostrým vetrom, ale zároveň by mala umožňovať aj dobrý prístup vzduchu a svetla na všetky záhony. S tvarom záhonov a osadením rastlinami sa však môžeme pohrať; nemusia byť totiž iba prísnymi obdĺžnikmi alebo štvorcami a pravidelnými radmi cibule či mrkvy. Zeleninovú záhradu doplnenú o rôzne druhy okrasných kvetín môžeme napríklad komponovať do kruhu s centrálnym záhonom v strede a jeho tvar a ústrednú polohu môžeme zdôrazniť vysadením dominantného prvku - v tejto úlohe nám môže poslúžiť kôl, ktorý vytvorí oporu pre ťahavú fazuľu, skupinka vysokých ružičkových kelov, prípadne kríček ozdobných koktailových rajčín, ktoré sú nielen chutné ale dozrievajú až do prvých mrazov. Sadenie do tvaru špirály zase podporí rast zeleniny. Do úzkych záhonov je lepšie sadiť zeleninu, ktorá si vyžaduje častejšie ošetrenie a zber a to najmä fazuľu, paradajky, cukety, hrach a bylinky. Široké záhony sú vhodné pre plodiny s dlhým vegetačným obdobím. Sadíme sem tekvicu, pór, cviklu a zemiaky. Pozdĺž chodníkov je vhodné sadiť ružičkový kel, brokolicu, špenát a pažítku. Otrhávame ich celé leto do varenia a tak ich budeme mať po ruke.
Voňavé aj liečivé
Zeleninová záhrada potrebuje pomerne veľa času - ak sa obávate vysokých nárokov, pestujte len menej náročné druhy ako pažítku, kučeravý petržlen, kôpor, reďkovky, cesnak, cibuľu či hrášok a doplňte ich kvetmi. Vďačné a rýchlo rastúce sú divo oranžové nechtíky, využívané v pleťových krémoch), rumanček pravý (vynikajúci do čajov), či trvalka dúška tymianová (koreníme ňou divinu, hydinu, údené mäsá aj nálev na uhorky). K náročnejším bylinkám, skrášľujúcim záhradu patrí aj šalvia lekárska (používaná ako korenina, aj ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny), bazalka pravá, mäta pieporná, či portulaka zeleninová siata (používa sa spolu s octom pri príprave šalátov).
Čaj pripravený z kostihoja poslúži ako postrek proti plesni na zeleninu aj ovocie. Posekaním medovky, žihľavy a mäty pripravíme zmes na mulčovanie, ktorá ochráni sadenice paprík. Posekané struky z vylúpaného hrášku zúžitkujeme na prípravu biologického kompostu.
Rastliny pritom kombinujeme nielen do esteticky príťažlivých celkov, ale aj tak, aby si navzájom pomáhali. Niektoré sú známe svojimi antibakteriálnymi účinkami (cibuľa vylučuje do okolia aj do pôdy silice, brániace rozvoju plesní a hubovitých chorôb), šalát vysadený vedľa reďkovky alebo čínskej kapusty odpudzuje skočky, rajčiaky s cesnakom zase chránia hlúboviny pred mlynárikom; niektoré rastliny skrátka odpudzujú škodcov, iné sú naopak príťažlivými pre užitočný hmyz.
Prirodzené kombinácie
Kombinovaním rôznych druhov rastlín môžeme dosiahnuť nielen krásne záhony, ale aj vyššiu úrodu. Zmiešané kultúry rastlín však majú tiež svoje pravidlá a zakázané kombinácie - sú to tie, ktoré si vzájomne posúvajú choroby, prípadne sa vzájomne brzdia v raste. Tak sa príliš v láske nemajú fazuľa s cibuľou a hrachom, rajčiaky s hrachom, kel s cibuľou a podobne. Rajčiaky by sme tiež nemali vysádzať v blízkosti zemiakov, pretože hrozí prudší rozvoj aj prenos plesne zemiakovej.
Hlávkový šalát môžeme sadiť počas celého roka - vždy keď je v záhrade voľné miesto. Pre letné sadenie je lepší ľadový šalát, ktorý nehorkne nevybieha tak rýchlo do kvetu ako jarný šalát.
Fazuľu môžeme sadiť aj blízko plota a pred ňu vysadiť uhorky. Ak ich skombinujete s nechtíkom, ktorý má žltooranžové kvety, vytvoríte si krásny žltý kút v záhrade. A keď sa po celodennej práci v takejto záhrade poobzeráte, budete mať príjemný pocit.
Kristína Nogová
