Bratislava/Praha 10. apríla (ČTK) - Aj keď bol presvedčený marxista, za minulého režimu sa v Československu stal jedným z prvých disidentov. Vo svojej tvorbe predkladal originálne názory na umenie, spoločnosť, politiku či ekológiu a mal záľubu v paradoxoch. Charizmatický filozof, básnik, búrlivák a duchovný otec českého undergroundu Egon Bondy, ktorého širšia verejnosť môže poznať ako predlohu postavy z Hrabalovej knihy Něžný barbar, zostal i po roku 1989 verný svojej roly nepohodlného intelektuála.
Zomrel v pondelok 9. apríla v Bratislave, kde sa pražský rodák, vlastným menom Zbyněk Fišer, uchýlil v roku 1993 na protest proti rozdeleniu Československa. Z rovnakého dôvodu tiež prijal slovenské občianstvo. V malom byte v centre Bratislavy prežil posledných 14 rokov obklopený knihami, bez televízie a telefónu, obišiel sa aj bez rádia a dennej tlače. So svetom ale nestrácal kontakt, navštevovalo ho množstvo priateľov a umelcov. Bývalý nočný strážnik Národného múzea v Prahe tiež vystupoval s orchestrom Požoň Sentimentál, napísal aj libreto k opere o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi Posledný let, ktorú hrávali v Divadle Stoka.
Národné divadlo v Prahe na túto sezónu chystá inscenáciu Bondyho dramatických textov v rámci projektu Bouda. Český režisér Martin Hanzlíček o ňom v roku 2005 pre Slovenskú televíziu nakrútil film Mojich prvých 75... Egon Bondy. V dokumente autor viac ako 40 básnických zbierok a poém, 20 próz a rady filozofických a politologických esejí rozpráva o svojich životných osudoch, priateľoch i názoroch na filozofiu.
Aj keď nebol technofil (nemal počítač ani písací stroj) napísal Bondy v 90. rokoch Cybercomics, v ktorom okrem iného premiešal prvky východnej filozofie s materialistickou dialektikou. Príbeh mladej hakerky Very, žijúcej bezstarostne uprostred hnijúcej civilizácie, ukazuje, kde ľudstvo dôjde, keď jedinci nebudú používať rozum a nechajú sa zomlieť systémom.
Vzbura proti establishmentu sprevádzala Bondyho po celý život. Už od roku 1947, keď opustil gymnázium (maturoval až koncom 50. rokov) a na protest proti antisemitizmu si zvolil židovský pseudonym. S režimom ale i spolupracoval, a to ako agent Štátnej bezpečnosti; prvýkrát v 60. rokoch, keď podľa vlastných slov nechcel návrat kapitalizmu. Na ďalšiu etapu v 70. rokoch (keď bol okrem iného nasadený na Petra Uhla) spomínal ako na "návštevu z temnôt", ktorej podľahol zo strachu o manželku. Naposledy bol s ŠtB v kontakte ešte v druhej polovici 80. rokov.
Na prelome 40. a 50. rokov ale bola táto etapa Bondyho života ďaleko. Dobu zatýkania a popráv, ktorú popísal v spomienkach Prvních deset let (1981), vyvažovali extravagantné kúsky autora a ďalších mladých adeptov básnictva a umenia. Okrem vzťahu s Honzou Krejcarovou (dcérou Mileny Jesenskej) vtedy nadviazal priateľstvo s Ivom Vodseďálkom (v roku 1950 spolu založili edíciu Polnoc), Františkom Drtikolom či Bohumilom Hrabalom. V poézii vytvorili Bondy s Vodseďálkom takzvaný totálny realizmus.
Básne, v ktorých Bondy glosoval život verejný i súkromný, zaujali v 70. rokoch tiež undergroundovú skupinu The Plastic People of the Universe, ktorej potom básnik-filozof niekoľko rokov písal texty. Aj keď sa Bondyho poézia často hemží vulgarizmami, on sám je opakom myšlienkovej hrubosti či jednoduchosti.
Túžba po vzdelávaní u tohto absolventa filozofie a psychológie na Univerzite Karlovej nemala medzí. "Marxizmus bol a je mi samozrejmosťou, ale od 21 rokov na mňa neustále pôsobil budhizmus. A čím ďalej tým viac som sa zamilovával do čínskeho taoizmu," hovorieval autor početných filozofických esejí, niekoľkozväzkových dejín filozofie či monografie Buddha. Ku svojej ľavicovej orientácii dodával, že marxizmus býva nesprávne zamieňaný s boľševickou totalitnou ideológiou, ktorú on sám toľko nenávidel, a preto si zvolil život na periférii.
Autor dvadsiatky próz (okrem iného Invalidní sourozenci, Afghánistán či Severin) sa často sťažoval, že premárnil veľa času. "Mám jednu opravdivú bolesť, zuby už ma nebolia, tie mám zaplaťpánboh v kapse. Ale tá bolesť je to, že som absolútne nevzdelaný človek," tvrdil doktor filozofie Zbyněk Fišer. "Nič som v živote neurobil. Okrem lásky k Júlii vykazuje celý môj život pasívnu bilanciu," spomínal ku koncu života na svoju lásku.
nob pvl rmi sd him fab
