Na ceremóniu ukladania základného kameňa novostavby Slovenského národného divadla si nikto nevie spomenúť, vraj ani nebola. V sobotu budú do otvoru v základom kameni, ktorý je vo foyeri, vkladať symboly štátu i divadla. Výstavba tejto budovy bola za tých viac než 20 rokov fraškou, komédiou i drámou. Aký bude mať koniec, v tejto chvíli nie je jasné.

Mnohé väčšie i menšie detaily na novostabe budú hotové až v septembri. Do premiéry sa jednoducho nestihli. Povedomie verejnosti o budove sa už podľa ministra kultúry Mareka Maďariča zhoršiť nemôže. "Budova sa stavia 21 rokov, posledné týždne to veľmi zmeniť nemôžu."

"Dátum otvorenia 14. apríl sa trochu fetišizuje, ale považoval som za potrebné určiť pevný termín," hovorí Maďarič. Hoci sa termín dostavby nedodržal, nepovažoval za možné penalizovať dodávateľov. "Nevylučujem však, že môžeme ex post niektoré veci reklamovať."

Čierna stavba

Slovenská kultúrna stavba storočia, budova, ktorá sa mala stať prvým stánkom špeciálne navrhnutým a budovaným pre Národné divadlo. Taká mala byť novostaba. V Prahe za tie roky vybudovali a upravili Palác kultúry, rekonštruovali a dostavali Národné divadlo. Slováci sa spamätali neskôr.

"Pokiaľ viem, rozhodnutie postaviť divadlo nevychádzalo znútra divadla, režim sa však v tom čase snažil prezentovať istú veľkorysosť ku kultúre," hovorí Martin Kákoš, syn vtedajšieho riaditeľa SND Jána Kákoša. Pochybnosti, či je také divadlo potrebné, Kákoš nikdy nemal. "Divadlo sa stavia na storočia, nie desaťročia."

O novej budove SND rozhodla slovenská vláda. Porušila pritom vtedajšie pravidlá. Rozpočet presahoval pol miliardy, čiže stavba mala mať súhlas federálnej vlády ČSSR, tá však SND nikdy nezaradila do svojho rozpočtu. Možno aj preto bolo už na začiatku stavby uvalené akési neoficiálne informačné embargo.

Odporca Snopko

Odporcom budovy zostáva porevolučný minister Ladislav Snopko. "Je to capric slovenských súdruhov voči českým, stavba nešla z federálneho rozpočtu, vždy na ňu niekto doplácal. "Možno sme mali tohto zombieho nechať svojmu osudu a venovať sa iným ambicióznym projektom. Ja už som sa ospravedlnil, že som to nezastavil," hovorí dnes Snopko.

Otvorenie divadla so všetkými nedostatkami vníma poslanec Smeru Dušan Jarjabek s pocitom istej safistakcie. "SND už bolo takmer predané," hovorí o memorande vlády z roku 2004. Nedokončenú novostavbu mala dostavať firma Truthheim a zmeniť ju čiastočne na kongresové centrum a multiplex. Proti predaju novej budovy SND sa postavili Ladislav Chudík či Peter Dvorský. Z SND, dlho odsúvaného, sa stalo nakrátko politikum. V januári 2005 sa preto konalo i mimoriadne zasadnutie parlamentu a umelci dosiahli svoje, vláda memorandum napokon zrušila.

Chmel a Kňažko

Rudolf Chmel, počas ktorého ministrovania návrh na predaj prišiel, je dnes v podstate rád, že sa táto transakcia napokon neuskutočnila. "Prvý rok nebude jednoduchý, ale treba divadlu dať minimálne päť rokov na usadenie," myslí si. Podľa Chmela by mala vláda inak SND ošetrovať aj finančne ako ostatné inštitúcie. V roku 2004 tvrdil, že enormné náklady, ktoré si žiada SND, by mohli kryť len na úkor iných odvetví.

"Podobné divadlá majú aj mestá, ktoré nie sú hlavnými mestami, a to nechcem Bratislavu porovnávať s Prahou, ktorá má desiatky divadiel," hovorí Milan Kňažko, herec a bývalý minister. "Som rád, že sme nakoniec z budovy neurobili kšeft, a že hádam už nehrozí, aby z divadla boli podzemné garáže, hoci tá možnosť v istom čase vyzerala reálne."

Kňažka mrzí, že vláda uznesenie o dostavbe SND z roku 1998 nenaplnila skutkami. Ak by sa tak stalo, už päť rokov mohlo byť otvorené. "Ušetrilo by sa veľa peňaží a hlavne by už fungovalo. V možnostiach vlády je vždy to, pre čo sa rozhodne, hovorí. "Možno by sme mali o dva kilometre diaľnic menej, ale divadlo by stálo. Nech každý posúdi, čo je väčšia škoda."