Človek mal čo fotografovať, pozrel sa na pestrú prehliadku kostýmov, charakterov, hesiel i vlajok, a chránený usmievajúcou sa políciou sa neporanený vrátil domov. Bola to idylka 2. polovice 90. rokov. Vláda cára Borisa Jeľcina, ktorý mal veľa zlozvykov, ale ctil slobodu vyvolávania viac či menej urážajúcich hesiel. Že by však policajti mlátili babičky jačiace „Jeľcin je žid“, alebo „Jeľcin je vrah“ hlava nehlava, kopali do nich a ťahali ich po asfalte za šediny, na to si skutočne nespomínam. Mladíci, ktorí dnes volajú, že prezident Vladimir Putin ohrozuje moc, naopak dostanú poriadne za uši.
Niečo sa v Rusku zmenilo. Prišiel mladší, energický panovník, čo neznesie ani kritiku, ani neposlušnosť. „Marš nesoglasnych“ je legitímny prejav občianskej neposlušnosti. Cez víkend boli však na účastníkov týchto pochodov zasa nasadení muži v uniformách s tvárami chránenými plexisklami proti fľašiam, kameňom a pľuvancom. Po chrbtoch bili aj okoloidúcich. Bol to zbytočný prejav štátnej agresie.
Putin cíti, ako každý správny medveď, že má vo svojom hustom kožuchu voš. A voš je oveľa horšia, než rovnocenný, dobre viditeľný súper.
