Prežili len tí, čo predstierali, že sú mŕtvi

Na univerzite Virginia Tech v Blacksburgu bolo včera vidieť viac novinárov ako študentov. Vyučovanie zrušili, mnohí radšej rýchlo odišli domov, iní sa ešte stále báli vyjsť zo svojich izieb.

V pondelok tam juhokórejský študent angličtiny Čo Sung-hu zabil 32 študentov a potom aj seba. Na miesto najhoršej školskej masakry v dejinách Ameriky od rána prichádzali rodiny obetí, ešte pred nimi stovky novinárov.

Na smútočné zhromaždenie do Blacksburgu včera prišiel aj prezident George Bush s manželkou Laurou. Študenti aj rodičia pred nimi včera na mieste tragédie okrem smútku ťažko skrývali zlosť.

„Preboha, ak niekto niekoho zastrelí, okamžite mali zamknúť priestory školy. Zbrabrali to. Rektor to zbabral, polícia to zbabrala,“ hovorili John a Jennifer Shourdsovci pre Fox News.

Kde boli varovania?

Medzi prvou streľbou na internáte, kde zomreli dvaja ľudia, a druhou, oveľa hrozivejšou, v jednej z desiatok budov univerzitného komplexu, totiž uplynuli dve hodiny. Keby polícia aj vedenie univerzity včas zareagovali, mohli útočníka zastaviť, rozprávali viacerí príbuzní obetí.

Polícia si najskôr myslela, že má situáciu pod kontrolou a nepredpokladala, že páchateľ sa vydá na streleckú výpravu. Celé dve hodiny pritom na univerzite nikto nevedel, že na internáte sa strieľalo a v areáli sa pohybuje vrah, ktorý môže pokračovať vo vraždení. Univerzitu zavreli až potom, čo policajti našli mŕtve telá.

Oblečený ako skaut

Erin Sheehanová na hodinu nemčiny v učebni 207 tak skoro nezabudne. „Bola to malá prednáška, pre 25 ľudí. Vyšli sme z nej iba štyria,“ opisovala Erin tragédiu pre CNN. „Bolo to zvláštne, najprv dvakrát nakukol, akoby niekoho hľadal,“ rozprávala Erin. Útočník vzápätí zablokoval dvere, aby sa nikto nedostal von.

„Vyzeral ako úplne normálne decko, Ázijčan, oblečený ako skaut. Potom som už videla ako strely zasiahli telá ľudí. Všade bola krv. Ľudia omdlievali. Neviem, či zo šoku alebo od bolesti. Ale ja som bola iba jednou zo štyroch, ktorá z tej triedy vyšla. Ostatní boli mŕtvi alebo zranení,“ hovorila študentka.

Hrdinovia

Zabijak na chvíľu vyšiel z triedy, ale potom zrejme počul hlasy a chcel sa vrátiť. „Najprv sa študenti zapreli do dverí, aby sa do triedy nedostal, začal strieľať cez dvere,“ povedala Erin. Predstierala, že je mŕtva a vďaka tomu prežila.

Derek O Della bol jedným z tých, čo sa zapreli do dverí. „Nič nepovedal, iba začal strieľať do ľudí. Ani som nepostrehol, že postrelil aj mňa. Až keď som vstal a zbadal krv na ruke,“ povedal pre CBS News. Derek stál na čele študentov, ktorí sa snažili vytlačiť útočníka z triedy, New York Post ho preto v titulku nazval hrdinom.

Hrdinom bol aj Liviu Librescu, 76-ročný izraelský učiteľ, ktorý vlastným telom zablokoval dvere svojej triedy. Strelec ho zabil. Librescu prežil holokaust a na Virginia Tech učil dvadsať rokov.

Virgínia to nezastaví

Ani masaker vo Virgínii amerického prezidenta nezlomil. George Bush útok odsúdil a vyjadril rodinám obetí sústrasť, jeho hovorkyňa však pripomenula, že Američania by mali mať právo vlastniť zbrane tak ako doteraz. Teda takmer bez obmedzenia. Teraz sa o tom začne znovu hovoriť.

Univerzitný strelec si zbrane podľa FBI zabezpečil pomerne jednoducho. Kúpil si ich. Uvoľnené pravidlá držania zbraní sa zatiaľ odporcom nikdy nepodarilo zmeniť. Kongresmani dokonca nechali vypršať platnosť zákona, ktorý zakazoval vlastniť automatické zbrane.

Streľby na školách sa vždy skončili len prijatím prísnejších bezpečnostných opatrení na samotných školách - kamery, detektory kovu. Na právo Američanov vlastniť zbrane sa nesiahlo ani pred ôsmimi rokmi, po tragédii na strednej škole Columbine.

Obhajcovia prísnejšej kontroly zbraní tvrdia, že zločinci, ale aj deti majú v Spojených štátoch až príliš ľahký prístup k zbraniam. Konzervatívne ladení Američania sa bránia aj tým, že právo vlastniť zbraň je zakotvené aj v ústave a problém násilia na školách s ňou nesúvisí, lebo je v psychike.

Aj tu sa však odborníci rozchádzajú. Niektorí udalosti vysvetľujú teóriou kopírovacieho efektu - útočníci napodobňujú už uskutočnené masakry. Iní hovoria o vplyve násilia v počítačových hrách a na televíznych obrazovkách. Príčina môže byť aj úplne triviálna - individuálne problémy vrahov. „Niekedy majú pocit, že im inštitúcia alebo ľudia v nej krivdia. Niekedy sú psychicky chorí. Niekedy chcú iba prekročiť hranicu,“ povedala Reuters psychologička Nadine Kaslowá.

(bo)

U nás dostanú zbraň len preverení

Slovenský zákon o zbraniach a strelive je oveľa prísnejší ako v USA. Zbraň u nás legálne môže dostať len človek starší ako 21 rokov, netrestaný, a nedostane ju ani vtedy, ak jeho stíhanie podmienečne zastavil prokurátor.

Okrem potvrdenia od lekára, že nie je alkoholik alebo narkoman, potrebuje žiadateľ aj psychiatrické vyšetrenie a musí zložiť skúšku zo zákona pred komisiou, zloženou z lekára, prokurátora a policajtov. Súčasťou je aj praktická časť, kde musí ukázať, že vie narábať so zbraňou. Osemnásťročný môže dostať zbrojný preukaz len na poľovníctvo a pätnásťročný len ako člen slovenskej reprezentácie v streleckej disciplíne.

Zbraň je u nás zakázané nosiť nabitú, zakázaný je aj tlmič a niektoré vojenské zbrane ako napríklad samopal. Polícia vydáva špeciálne povolenie aj na nosenie zbrane. Hovorca Policajného prezídia Martin Korch povedal, že nosiť ju môže len ten, kto to odôvodní. „Napríklad majiteľ firmy, ak často preváža väčšiu hotovosť.“

Manažér puškárstva Hermes v Bratislave Lukáš Hrnčiarik hovorí, že ročne predajú 200 až 300 zbraní. Najväčší záujem je o krátke guľové zbrane na osobnú ochranu. Stoja najmenej 10-tisíc korún. Hrnčiarik hovorí, že polícia nedá papiere hocikomu, kontrola je podľa neho dostatočná. „Sú to rozumní ľudia, urobili skúšky.“ Zákazníkmi sú najmä muži všetkých vekových kategórií. Predaj každej zbrane musia predavač aj kupujúci ohlásiť. Hrnčiarik zažil, že prišli už aj ľudia, ktorí chceli zbraň bez papierov.

Ministerstvo vnútra má komisiu, ktorá môže zbraň zobrať každému, u koho zistí, že by ju mohol zneužiť. Využíva to najmä pri údajných členoch zločineckých skupín.

(mož)

Zbrane na našich školách zatiaľ nie sú

Na slovenských školách je stále viac šikany či vulgárnych osočovaní pedagógov. Inšpekcia však riešila aj prípady, keď učiteľ dal facku žiakovi, prípadne, keď ho ponižoval. Podľa hlavnej školskej inšpektorky Márie Rychnavskej sa pri súčasnom trende nedá vylúčiť, že aj Slovensko v budúcnosti zažije taký prípad ako teraz Spojené štáty.

„Internet to priam podsúva,“ tvrdí Rychnavská. Vďaka nemu sa už totiž zabávajú „padajúcimi guličkami“, ale ide o akčné hry, kde ľudia zomierajú a ožívajú. „Práve tieto hry vyvolávajú u detí podnet: Poďme, skúsme.“

Takto si napríklad skupina deviatakov skúšala hru na zatláčanie krčnej tepny. Nestačilo im, že do bezvedomia upadol jeden spolužiak, ale postupne si hru vyskúšali na viacerých.

Podľa Rychnavskej sa proti trendu dá brániť. Školy musia brať vážne signály, ktoré vysielajú žiaci.

(vev)