BRATISLAVA. Od roku 2008 sa začne povinná eneregtická certifikácia nových či významne rekonštruovaných budov. Podľa generálneho tajomníka Asociácie realitných maklérov Zdislava Dobrenka to ovplyvní ich ceny. Certifikát bude vypovedať o tom, ako je ktorá budova energeticky hospodárna, pričom ich bude označovať štítkami, podobne, ako je to pri elektrospotrebičoch. Od kategórie A - najefektívnejšia až po G, čo znamená budova s vysokými energetickými stratami.
„Budovy s lepšou známkou budú mať trhovú cenu určite vyššiu než budovy s nadmernou spotrebou energie,“ povedal Dobrenko. Zároveň sa to podľa neho odrazí na cenách bytov. „Prispeje to k objektívnejšiemu rozhodovaniu. Kupujúci si ľahšie zráta a porovná, koľko bude mesačne platiť za energie v dvoch rôznych bytoch,“ povedal. Naopak, majiteľ bytu v energeticky efektívnom dome bude mať podľa neho argument na vyššiu predajnú cenu.
Pre budovy, ktoré ich majitelia budú chcieť predať alebo prenajať, bude certifikát povinný tiež. Udeľovať ich budú môcť súkromné subjekty, ktoré splnia odbornú spôsobilosť danú zákonom.
Tieto opatrenia, ktoré vychádzajú z európskej smernice, sledujú ako environmentálne, tak aj ekonomické ciele. Certifikovaním sa určí nielen energetická hospodárnosť budovy, ale navrhnú sa aj opatrenia na dosiahnutie vyššej triedy v spotrebe energií.
Kampaň už je na Slovensku
Francúzska medzinárodná agentúra Energie – Cités, ktorá spolupracuje so samosprávami na zlepšovaní životného prostredia, v roku 2004 spustila európsku kampaň Display. Tá je akoby prípravou na certifikáciu, aj keď s ňou priamo nesúvisí a je dobrovoľná. Firma oslovuje obce, aby začali verejne zobrazovať informácie - takisto formou štítkov - o spotrebe energie, emisiách CO2 a spotrebe vody v budovách patriacich pod ich správu. Je do nej zapojených približne 220 európskych miest a obcí.
Na Slovensku sa do kampane v máji 2006 ako prvá zapojila bratislavská Vrakuňa. Správcovská spoločnosť Spokojné bývanie okrem komunálnych budov do „štítkovania“ zapojila aj bytové domy vo svojej správe. „Ľudia by sa mali prirodzene zaujímať o to, kde sa dá ušetriť. Ohodnotením od A po G a poukázaním na rezervy im poskytujeme návod na zníženie spotreby energie a vody,“ povedala koordinátorka kampane Display pre Slovensko Henrieta Peškovičová. V prípade komunálnych budov ide zasa o šetrenie verejných zdrojov.
Do akej kategórie budova patrí, vypočíta správca tak, že údaje o spotrebe energií, systéme vykurovania a plochách budov, ale napríklad aj faktor počasia vloží do kalkulačného vzorca na stránke Energie – Cités. Podľa Peškovičovej bolo vo Vrakuni ohodnotených približne 60 percent bytových domov a ich priemer bol F, teda predposledné miesto v škále.
Ako vyzerá štítok
Na štítku sú uvedené tri známky: za spotrebu energie, emisie CO2 a spotrebu vody. Zároveň obsahuje odporúčania, ako spraviť budovu energeticky hospodárnejšou. Okrem jednoduchých opatrení, ako je vypínanie počítačov, sú to hlavne zásadné technické opatrenia ako hydraulické vyregulovanie a termostatizácia. Niekedy sa odporúčajú aj solárne kolektory.
„Vďaka našim odporúčaným opatreniam na spotrebu vody na toaletách ušetrila škola Račianska v roku 2005 niekoľko tisíc korún na nákladoch,“ povedala Peškovičová. Škola sa preto v porovnaní s rokom 2004 posunula z kategórie E do D.
Do konca roka chce Peškovičová získať pre projekt štítkovania budov samoprávy z desiatich obcí.
