Práve ich získava aj Mirek Topolánek. Ako posledný sa proti nemu postavil spolustraník Vlastimil Tlustý, urazený, že sa vo vláde nestal ministrom financií. Za trest hrozí, že nebude hlasovať pre jej reformy. Tlustý má čiastočne pravdu, keď tvrdí, že sú vládne návrhy skôr úsporným balíčkom než zásadnou reformou. Veľmi však prestrelil požiadavkou, aby z návrhu vypustili rovnú pätnásťpercentnú daň z príjmu, ktorú si vraj verejnosť spojuje s jeho osobou. Premiér Topolánek mu musel zlostne pripomenúť, že rovnú daň nevymyslel on a nemá na ňu patent. Už ju úspešne uplatnili v iných krajinách, napríklad na Slovensku. Aj keď si Tlustý asi nedovolí vládu potopiť a ukončiť tak predčasne vlastnú politickú kariéru, jeho príklad opäť ukazuje, na akom vlásku u nás reformy visia. A ako ľahko z nich môže tlstá čiara urobiť minulosť.