Najviac študentov prichádza na univerzitu z gymnázií, ich priemerná úspešnosť pri umiestňovaní maturantov vlani dosiahla 41 percent.
"Čo nás však zaráža, sú gymnáziá, ktoré dokážu pripraviť len veľmi nízky podiel svojich absolventov tak, aby mohli byť k nám prijatí," povedal prorektor univerzity Martin Dúbrava, ktorý analýzu zastrešuje.
Spolu je až 15 gymnázií, ktorých úspešnosť za minulé tri roky nedosahuje ani 33 percent.
"Počas troch rokov sa opakujú školy, z ktorých sme prijali len nízky počet ich maturantov. To je z hľadiska poskytovania stredoškolského vzdelania na zamyslenie. Dali sme spätnú väzbu ministerstvu školstva, v minulosti ju nevyužilo, teraz o tom uvažuje," hovorí prorektor Dúbrava. Záujem prejavil generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva Peter Juráš.
O zoznam neúspešných gymnázií sme univerzitu požiadali, ale nevyhovela nám. Ako povedal prorektor Dúbrava, ich originálne zistenia chcú používať na stimulovanie úspešnosti a nie na pranierovanie nižšej úspešnosti.
Ako si školy vysvetľujú úspešnosť?
Medzi 15 najúspešnejšími je takmer polovica mimobratislavských škôl, sú tu zastúpené aj iné ako gymnaziálne. Vysoký priemer si napríklad udržuje priemyslovka v Martine, pedagogická a sociálna akadémia v Lučenci.
Cirkevné gymnázium MARIANUM s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne dosiahlo vlani pri prijímaní najvyššiu, 76,7-percentnú úspešnosť. Jeho riaditeľ Róbert Madarász povedal, že úspešnosť ich maturantov bola prekvapením aj preňho, veď gymnázium si tento rok pripomína iba šieste výročie vzniku. "Usilujeme sa o vytvorenie školy rodinného typu, ktorá pomáha vytvárať tvorivé prostredie, založené na vzájomnej úcte, dôvere a tolerancii."
Riaditeľka Evanjelického gymnázia v Tisovci Helena Pašiaková hovorí, že žiaci musia byť silne vnútorne motivovaní, aby videli zmysel štúdia a pracovali na sebe. Patria sem aj entuziastickí učitelia, ktorí napriek zlému spoločenskému a finančnému ohodnoteniu radi a dobre učili. "A trochu odľahčene - "strelené" vedenie školy, ktoré napriek sivej realite a zahmleným perspektívam vytvára dobré podmienky pre žiakov a učiteľov a ešte stále verí, že bude lepšie.
Riaditeľ Strednej priemyslovej školy v Martine Jozef Jurica nerád počuje keď sa úspešnosť školy prezentuje iba cez prijatých absolventov na vysoké školy. "Úspešnosť školy to je súbor viacerých skutočností, ale predovšetkým kolektív učiteľov, čo vie žakov nadchnúť, motivovať pre štúdium. Učím fyziku a vždy ma poteší, ke?d sa nájde jeden, dvaja študenti, ktorí si vyberú pre vysokoškolské vzdelanie môj predmet. Pre učiteľa je to signál, že jeho práca žiaka motivovala."
Prorektor Dúbrava hovorí, že pre univerzitu nie je smerodajná jednoročná úspešnosť strednej školy, ale jej schopnosť držať si vysoký štandard.
Dlhodobo najúspešnejšou školou je bratislavské Gymnázium na Grösslingovej ulici.
Na veľkosti nezáleží
Analýza si všímala aj súvislosť medzi veľkosťou strednej školy a jej úspešnosťou pri príprave uchádzačov. "Hovorí sa, že malé školy s individuálnym prístupom by mali byť schopné pripravovať uchádzačov najlepšie, na druhej strane tie tradičné zabehané patria medzi veľké. Ani v jednom z vyhodnocovaných rokov sa nepotvrdila nijaká tesná súvislosť medzi veľkosťou školy a jej úspešnosťou," hovorí prorektor.
Pokiaľ ide o regionálny pôvod uchádzačov o štúdium na UK, len tretina z nich je z VÚC Bratislava.
Minulý rok dosahovali najlepšie výsledky stredné školy z vyššieho územného celku Banská Bystrica, nasledovali ich školy z Trnavského a Bratislavského kraja. Jednoznačne klesajúci trend úspešnosti počas sledovaných troch rokov zaznamenávajú školy z VÚC Nitra, Žilina, Trenčín a Prešov.
Iné ako pri stredných školách je to v prípade gymnázií. Najúspešnejšie sú jednoznačne gymnáziá v Bratislavskom kraji, záver rebríčka tvoria gymnáziá z VÚC Košice a Prešov. Rozdiel bol pritom zreteľný: bratislavské gymnáziá dosiahli napr. až o tridsať percent vyššiu úspešnosť ako gymnáziá z VÚC Košice.
Konkurencia cirkevných a súkromných škôl
Uplynulé dva roky vzrástla priemerná úspešnosť cirkevných a súkromných škôl, klesla pri "štátnych" školách. Rozdiel je však len 6-percentný. V roku 2005 najvyššiu úspešnosť dosiahli "štátne" školy, vlani bola maximálna úspešnosť pri "štátnych", cirkevných a súkromných školách prakticky identická. U všetkých troch zriaďovateľov sa teda našla aspoň jedna škola, ktorá sa dokázala držať v úspešnosti na špici.
