ZÁHREB, BRATISLAVA. "Snježna kraljica Janica", ako Kosteličovú titulujú Chorváti, sa včera napoludnie v sljemenskom hoteli Tomislavov dom zišla s novinármi. Vysvitlo, že naposledy ako lyžiarka. Končím kariéru a začínam súkromný život, oznámila im.
Štvornásobná olympijská šampiónka sa so štartovým číslom naposledy spustila dolu svahom 18. 3. 2006 vo švédskom Aare. Vo finále Svetového pohára vyhrala slalom a ním malý glóbus, ako doplnok k veľkému. Bolo to jej jubilejné, tridsiate pohárové víťazstvo. Ako sa ukázalo, aj posledné. Potom si Janica vybrala rok na načerpanie nových síl, no zistila, že ich prameň vyschol.
"Pretrpela som veľa zranení a bolesti a už nevládzem ísť tomu oproti," konštatovala. V januári oslávila Záhrebčanka iba dvadsiate piate narodeniny, ale do lyžiarskeho cirkusu vkročila už ako šestnásťročná. Bola najmladšou účastníčkou naganskej olympiády 1998. Pôsobila dospelejšie výzorom a najmä výkonmi, za ktorými bol najmä tvrdý tréning pod dohľadom rázneho otca.
Kolená boli Janicinou silnou aj slabou stránkou. Trampoty s nimi ju však napokon donútili na kolená. Šesťkrát sa ocitli pod skalpelom. Prvýkrát po hrôzostrašnom páde v tréningu zjazdu v decembri 1999. Na operačnom stole však bola aj so štítnou žľazou, slepým črevom, ba aj s očami.
Dvakrát sa po dlhej pauze senzačne vrátila: najskôr v roku 2001, potom v roku 2005. Vždy v predolympijskej zime, po ktorej žala skvostné úspechy na olympijských tratiach. V Turíne sa štvrtým triumfom stala najúspešnejšou zjazdárkou olympijskej histórie. "Má dar vyhrávať," vyzdvihoval Timotej Zuzula, ktorý s dcérou Veronikou v spoločnosti Kosteličovcov často trénoval.
Na tretí comeback už Janica nemala dosť vnútorných síl. Napriek tomu, že mentálna sila bola vždy jej najsilnejšou stránkou.
Zaľúbila sa do profesionálneho potápača. V Rijeke, na jadranskom pobreží, kde žije, otvorila v marci Fei-fei Beauty Saloon.
"Lyžovanie mi bude chýbať. Sláva s ním spojená však určite najmenej zo všetkého," cituje ju záhrebský Dnevnik.
Marián Šimo
foto - sita/ap
