O tom, kto sa stane prezidentom, rozhodne tretí v poradí Francois Bayrou. Teda presnejšie, jeho voliči. Pred voľbami centrista Bayrou sľuboval, že naruší tradičné rozdelenie republiky a že presadí nový program, na ktorom bude musieť spolupracovať ľavica aj pravica. To sa mu nepodarilo, Francúzi ukázali, že stále stoja o tradičný súboj dvoch najsilnejších strán. Lenže ani Royalová, ani Sarkozy si bez jeho hlasov neporadia. Bayrou ich dokopy získal 18,5 percenta a všetci čakajú, ako sa o necelé dva týždne rozdelia.

Záhada Mr. Bayroua

"Zloženie voličov Francoisa Bayroua je naozaj mysteriózne," povedal pre France 2 Pierre Giacometti, riaditeľ výskumného inštitútu IPSOS. "Päťdesiat percent z nich prišlo od tradičnej pravice, druhú polovice tvoria pôvodní ľavičiari. A prvé odhady naznačujú, že v druhom kole sa rozdelia približne tak isto, na polovicu."

Tajomnú orientáciu strany by mal objasniť sám Bayrou tým, že svojim voličom povie, koho voliť. Ešte to nespravil, tlačovú konferenciu sľúbil až na zajtra. Najprv sa chce poradiť so svojimi kolegami. Ak nechce zradiť svoje predvolebné teórie o nevyhnutnosti stredovej politiky, nemal by sa rozhodnúť ani pre jednu stranu.

Nicolas Sarkozy je na hlasy centristov odkázaný o trošku menej než Royalová. Získal vyše 30 percent, a to už francúzska pravica dlho nevidela. Vyššie číslo mal naposledy len Valery Giscard d'Estaing v roku 1974.

Sarkozyho nový sen

Aj Sarkozy však cíti, že ešte nemá bezpečné množstvo voličov. Do boja sa preto pustil hneď v nedeľu večer. "Chcem všetkým Francúzom ponúknuť nový sen. Všetkých tých, čo sa boja budúcnosti, cítia sa krehkí a zraniteľní a majú čoraz tvrdší a tvrdší život, budem ochraňovať." V televízii Canal+ konštatovali, že sa pri tom zrejme cítil ako Ježiš Kristus, hoci je nanajvýš svätý Mikuláš.

Sarkozy bude musieť osloviť voličov extrémnej pravice, a pritom si dať pozor, aby neodplašil umiernených voličov, čo dali v prvom kole prednosť Bayrouovi.

To isté musí spraviť Segolene Royalová, aj ona bojuje o centristov a zároveň sympatizantov extrémnej ľavice. To, že získala až 25 percent hlasov (teda viac ako Francois Mitterrand v roku 1981), pripisujú niektorí analytici "užitočnej" voľbe Francúzov - predpokladá sa, že nevolili svojich favoritov z krajnej časti ľavice, aby sa nestalo, že v druhom kole nakoniec žiadna ľavica nebude.

Finta ála Sarkozy?

Denník La Libération to však vidí trochu inak. Veľavravne odcitoval prešpekulovanú úvahu jedného z voličov: "Som sarkozista. No volil som Segolene, aby do druhého kola nepostúpil Bayrou."

Odhadovalo sa totiž, že Bayrou by bol pre Sarkozyho ťažším súperom ako Royalová. Aj Royalová to pochopila, pretože medzi voličmi extrémnej ľavice už nemá veľkú rezervu. Preto v nedeľu v noci sľubovala, že bude nestrannou prezidentkou: "Musíme sa spojiť, presiahnuť hranice ľavice."

Len nie ten pravičiar!

Predpokladá sa, že mobilizácia na tému "všetko, len nie Sarkozy" nebude Royalovej stačiť, musí presvedčiť pozitívnym prístupom, teda vlastným programom.

Druhú časť kampane striedmo zhrnul jej druh a kolega zo Socialistickej strany Francois Holland: "Bude to ľavica proti pravici, program proti programu, žena proti mužovi."

Obe strany sa vzápätí začali sústreďovať na mediálnu bitku. Prvá televízna konfrontácia oboch kandidátov je naplánovaná na 2. mája.

Noc so Segolene

Paríž. Nedá sa presne vysvetliť, prečo sa niekto vyberie k centrále svojej obľúbenej strany a stojí pred ňou štyri hodiny. A to len preto, aby tam čakal na rozuzlenie, či jeho kandidát v prezidentskej voľbe uspeje. Sympatizanti Segolene Royalovej však čas rozhodne nepremárnili. Noc na parížskej ulici Solferino bola zábavná.

Manželia Yves a Isabelles sa najprv tvárili, že sú iba na prechádzke, lebo bývajú hneď vedľa. O pár minút tvrdili, že by chceli získať tričko s nápisom Ségosphere, pretože čoskoro z neho môže byť vzácny suvenír. A o ďalšiu polhodinku už vykrikovali, že Sego musí zvíťaziť. "Má dobrý program pre mladých absolventov. Naša dcéra je skvelá v jazykoch, má diplomy, ale nikto ju nechce zamestnať," tvrdili. Ani v žiadnej škole? "Učiteľka, ó, to nechce byť," nedali sa. Okolo piatej prišla dobrá správa. Sego a Sarko vraj majú výrazný náskok. Potvrdili neskoršie odhady. Pár metrov od najväčšieho davu stála mierne skeptická študentka Miu. "Nie som úplne za Sego, teraz sa však modlím, aby to nebol Sarko. Francúzsko je natoľko rozdelené, a oni dvaja majú také rozličné programy, že si neviem predstaviť, čo v 2. kole rozhodne."

Z ulice Solferino spokojnejšie odchádzala Marion, študentka dejín umenia: "Pozrite sa, koľko je tu mladých. Segolene ich presvedčila - keď pôjdu voliť aj v 2. kole, mohla by uspieť."

(kk)

Sarkozyho sa boja úradníci a imigranti

Nicolas Sarkozy v prezidentskom kresle je prísľubom najmä pre stagnujúcu francúzsku ekonomiku.

Sarko by nechal Francúzov pracovať, koľko chcú. Tridsaťpäť hodín týždenne by už nebol limit, ale čas, ktorý podlieha zdaneniu.

Pre veľkých zamestnávateľov, ktorí potrebujú flexibilnú pracovnú silu, by to bolo vykúpenie. Ak by sa dane z príjmu znížili naozaj o štyri percentá, až 68 miliárd eur by sa vrátilo späť do peňaženiek občanov. V európskych tabuľkách nezamestnanosti by sme Francúzsko museli hľadať oveľa nižšie, okolo piatich percent, teda takmer o štyri percentá menej ako doteraz.

V štátnej správe by o svoje miesto prišli tisícky úradníkov a vo vláde by vypadlo niekoľko ministrov. Ostalo by ich len pätnásť a po prvý raz by niekto nastúpil na čelo nového ministerstva pre imigráciu a národnú identitu. Žiť a pracovať vo Francúzsku by však pre Nefrancúzov bolo o čosi ťažšie.

Tvrdší prístup proti nelegálnym imigrantom by znamenal, že do krajiny by sa dostali len tí, ktorých by na to kvalifikovali vzdelanie a profesia.

Nové Sarkozyho Francúzsko by sa viac páčilo environmentálnym aktivistom.

Zvýšili by sa dane za znečisťovanie a Paríž by oficiálne tlačil na veľké krajiny, aby sa zaoberali otázkou globálneho otepľovania. S prezidentom by sa nezhodli len v otázke nukleárnych zdrojov energie.

Sklamaní by zrejme ostali homosexuáli, ktorí by síce mohli uzatvárať civilné partnerstvá s garanciou určitých práv, ale na sobáše či adopcie detí by museli zabudnúť.

S Francúzskom by pri svojich snahách o vstup do EÚ nemohli počítať krajiny za jej hranicou vrátane Turecka. Ožili by však nemecké nádeje na pretlačenie euroústavy, aj keď len v zjednodušenej a skrátenej podobe. Spokojný by bol aj George Bush. Američania by po dlhom čase mohli od Paríža očakávať aj podporu vo svojej medzinárodnej politike.

Tomáš Hudák

Royalová chce pridávať mladým i dôchodcom

Šarmantná a rázna žena na čele Francúzska. Segolene Royalová v Elyzejskom paláci

Táto predstava už dlho vzrušuje i dráždi domácu politickú scénu i starý kontinent. A ako by asi vyzeralo jej stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a čo keby sa ešte pripojila Hillary Clintonová?

Mediálny ošiaľ a predstava o emancipácii žien by mohli byť dokonalé.

Sego, ako ju Francúzi familiárne volajú, nie je tradičná ľavičiarka a jej program sa posúva viac do stredu. Sama hovorí, že jej prioritou je počúvať problémy ľudí a ako prezidentka ich bude riešiť. Už niekoľkokrát napríklad spochybňovala socialistickú modlu - 35-hodinový pracovný týždeň a nezvyčajne tvrdo zareagovala aj na výtržnosti na predmestiach. Mladých delikventov navrhuje posielať do táborov na prevýchovu a do problémových štvrtí chce poslať viac policajtov.

Royalová sa pred voľbami inšpirovala Mitterrandom a predstavila voličom stobodový program. Navrhuje rast minimálnej mzdy, zvyšovanie dôchodkov, bezúročné pôžičky pre študentov, aj viac sociálnych bytov. "Ten, kto menej zarába, by nemal platiť za bývanie viac ako štvrtinu platu," burácala.

Mladým venuje špeciálnu pozornosť a sľubuje pre nich až pol milióna pracovných miest.

Uchu voliča to určite lichotí, ekonómovia jej plány však nevítajú. Pýtajú sa, kto to všetko zaplatí, a tvrdia, že jej sociálny program vyústi do schodku 35 miliárd eur. Ryoalová chce ako prezidentka legalizovať sobáše homosexuálov a umožniť im adopciu detí. A podporuje tiež boj proti klimatickým zmenám a ochranu životného prostredia.

V zahraničnej politike je neskúsená a už zažila niekoľko diplomatických prešľapov. Pre zástancov prehlbovania európskej spolupráce jej zvolenie však môže byť dobrým signálom. Royalová podporuje vstup Turecka do Európskej únie a chce aj novú ústavnú zmluvu, ktorú však predloží Francúzom na schválenie v referende.

Štefan Hudec

Autor: Paríž