Ibrahim Maiga sa zachoval neeticky, umelci sú občas precitlivelí, povedal v rozhovore pre SME.sk riaditeľ vydavateľstva Universal Music PETER RIAVA.

Pred riaditeľovaním ste spievali, ale pomerne rýchlo ste skončili. Prečo?

Hudba ma vždy bavila a dodnes sa v nej snažím aktívne pôsobiť. Nazvať ma hudobníkom by však bolo asi silné slovo, pretože ten denne cvičí a pracuje na sebe. Mám však hudobné štúdio a stále sa snažím skladať pesničky. Nemám však príliš veľa času. Spievať som prestal preto, lebo nie som človekom, ktorý sa na pódiu cíti dobre. Nerád sa prezentujem navonok. Aj naše vydavateľstvo nechávam prezentovať skôr tých, ktorých to baví, ja sám to nerobím. Svojho času sme tu mali manažéra pána Stopku, o ktorom si mnohí mysleli, že je riaditeľom, pretože mediálne výstupy robil on, nie ja. Trebárs aj na poslednom Aurelovi preberal cenu kolega, nie ja. Hudba ma baví, ale verejná časť prezentácie nie.

Priznávate, že ste boli neúspešným spevákom?

Ťažko povedať. Rozhodne som nepatril k špičke. Ale z pozície vydavateľa môžem povedať, že väčšina titulov, ktoré sú úspešné, majú interpreti, ktorých prvý album nebol žiadny zázrak, niekedy to bol dokonca úplný prepadák.

Konkrétne?

Jana Kirschner, No Name. Pozrite sa, kde je dnes Peha. Ak idete na ich koncert, zistíte, že hrajú samé hity, pritom možno z osemdesiatich percent hrajú pesničky z albumov, ktoré neboli až tak úspešné. Ak to prenesiem na seba, tak na to, že som sa spevu venoval relatívne krátko, približne dva roky aktívnej činnosti, som rozhodne netrpel núdzou o verejné vystúpenia a dokázal som sa tým dokonca uživiť. Pre mňa však nie je typické vyjsť na pódium a kričať „všetci ruky nad hlavu", chcel som robiť niečo iné.

Ako sa človek stane šéfom veľkého vydavateľstva?

To sú náhody. Ale bolo by lepšie, keby to hodnotil niekto iný.

Zhodnoťte to vy.

Tak ako ja nemôžem ísť robiť manažéra nejakej drogistickej firmy, ani sem nemôže prísť robiť nejaký špičkový manažér z úplne inej oblasti. Tej hudbe treba rozumieť a cítiť ju. Je to extrémne citlivý biznis, ktorý je predovšetkým o veľmi citlivých ľuďoch, niekedy až precitlivelých, s ktorými treba veľmi jemne a opatrne zaobchádzať. Je to v sebe do určitej miery mám, ale je to samozrejme aj vec šťastia.

Za štrnásť rokov hovoríme o dvoch, čo je slušné. Stopka bol mojim osobným priateľom. Odišiel z jednoduchého a jediného dôvodu - naše osobné vzťahy sa vyhrotili nie prácou, ale niečím úplne iným a jednoducho sme museli spoluprácu ukončiť. Urobili sme to korektne, dodnes s nami spolupracuje, ja tieto veci beriem profesionálne. Iždinský odišiel preto, lebo chcel ísť do inej branže.

Maiga dostal tri šance

Ibrahim Maiga vás v rozhovore pre SME.sk obvinil, že ste ho dlho vodili za nos s vydaním jeho tretieho CD. Ako to bolo? Malo ísť kvázi o odmenu za to, že odporučil režisérovi Rapošovi vydanie soundtracku Fontána pre Zuzanu vo vašom vydavateľstve.

Maiga nič také nedohodil. Jedného dňa mi zazvonil telefón a ozval sa pán Rapoš. Mal záujem hovoriť o vydaní albumu Fontána pre Zuzanu 3. Maiga v tom čase v rámci projektu ešte ani nebol spomínaný. Ja som ani netušil, že v ňom bude. V čase, kedy nemal jediný hit a nebol o neho žiadny záujem - na to sa stačí opýtať ľudí z médií, som prišiel ja a povedal mu „Ibi, poďme skúsiť vrátiť ťa naspäť na scénu". To som spravil aj v roku 1998 s Richardom Müllerom, keď už o neho BMG nemalo záujem a vrátili sme ho, samozrejme s jeho veľkou podporou, na pódiá.

Prečo teda Maigov album nevyšiel?

Zaplatili a vydali sme mu singel číslo jedna. Dali sme ho do rádií a neuspel. Svedkami sú všetci ľudia z médií. Na váš rozhovor s Maigom ma upozornila Eva Bacigalová, ktorá v čase vydania singla robila vo Fun rádiu, že „Peter, preboha, veď ty si nás na rádiomítingoch nútil, aby sme ho hrali, hovoril si, aby sme to skúsili". Všetky rádiá sa na to vykašľali. My sme im ten singel ponúkli, oni ho nepovažovali za dobrý.

Prečo by Maiga tvrdil, že ste ho s tým albumom vodili za nos?

Ja vám to vysvetlím - našou ideou bolo reinkarnovať ho a urobiť rádiový hit. Ak sa to podarí, natočíme album. Hit však nebol. Urobili sme druhú pesničku, hit nebol. Normálny človek by už vtedy povedal, že kašle na to. Ja som sa napriek tomu zachoval iracionálne a vymyslel som novú víziu - dáme nový kabát pesničke Ibi yoyo. Spravili sme remix, teda tretí pokus a slovenské médiá ho „vyfakovali". Maiga proste nemal úspešnú pesničku. Ak nevyjde prvý pokus, je zle. Ak druhý, je to dosť zlé, ale ak ani tretí, je to už veľmi zlé. Ja mám svedomie v poriadku, spravili sme pre neho všetko. Miera jeho sebaľútosti je väčšia, ako by mala byť a miera sebakritiky žiadna. To, čo vám povedal Ibi v tom rozhovore, je absolútne neetické. Okrem toho vydal knihu, v ktorej ohovoril prakticky všetkých, ktorí mu pomohli, aby sa študent bez umeleckých vlôh dostal tam, kde je. On síce nemá umelecké vlohy, ale je svojim spôsobom veľmi dobrý herec. Má smutné oči a to mu stačí.

Spory však máte aj s inými, nielen s Maigom. Taký Mirec Babjak na svojich stránkach tiež informuje o podraze z vašej strany.

Mirec je človek, ktorý má právo to povedať. K nemu som sa naozaj nezachoval profesionálne. Malo to svoj dôvod, medzi nami vznikla nie veľmi príjemná osobná situácia, ktorá zmenila naše vzťahy. Každý máme svoje muchy a v tomto prípade som sa naozaj zachoval zbabelo. Mirec má v tomto pravdu, o podrobnostiach však hovoriť nechcem.

Viacerí umelci o vás hovoria, že často nezdvíhate telefón a keď dotyčného stretnete, pýtate sa, prečo vám nezavolal.

Je pravdou, že som nezdvíhaním telefónov veľmi známy. Sú ľudia, ktorí to berú s humorom, iní zase veľmi vážne. Takáto firma prináša množstvo práce, mám aj iné funkcie a som extrémne vyťažený. Nie som schopný pozerať všetky neprijaté hovory a riešiť ich. Na maili som však stále. Tu však panuje jedna zvláštna vec - ak je umelec neúspešný, môže za to vydavateľ. Ak je úspešný, tak ho vydavateľ okráda, nič medzi tým. Umelci sú veľmi citliví. Možno ani moja kapacita nie je taká, aby som bol ku všetkým úplne rovnaký. A som si vedomý, že úspech prináša aj to, že ma množstvo ľudí v branži už roky rokúce nemôže ani vystáť.

Nižšie ceny? Absolútne nie.

Je pozícia riaditeľa vydavateľstva lukratívna?

Áno, je. Z hľadiska financií, aj prestíže. Sme totiž jediné zahraničné vydavateľstvo, ktoré má na Slovensku skutočné zastúpenie. Ostatní tak nefungujú, buď ide o české zastúpenia, respektíve si tu najímajú ľudí.

Je pravdou, že vám centrála v Londýne určuje, koľko CD zahraničných interpretov tu musíte predať?

Nie. Nič také nemáme určené. Určený máme len plán, aký máme spraviť obrat a zisk.

Aký musí byť zisk?

Okolo osemnásť percent zo zahraničnej i domácej produkcie dokopy. Veľkú časť zisku paradoxne generujú tituly, ktoré vôbec nie sú bestsellermi. Tým, že máme v katalógu tridsaťtisíc titulov, je tam množstvo albumov, ktoré predávajú možno päť, šesť, osem, štrnásť kusov.

Ako je to potom možné?

Ide o kusovky, kde vôbec neinvestujeme do reklamy a teda na ne nemáme prakticky žiadne náklady. Sú to veci, o ktorých veľakrát ani nevieme, že ich vydávame. Ale v tej kvantite vygenerujú balík peňazí pri minimálnych nákladoch. Tam sa vytvára hlavný zisk.

Čiže centrála vám neprikazuje, že trebárs z Bon Joviho musíte predať toľko a toľko kusov, akurát v globále musíte dosiahnuť zisk osemnásť percent?

Presne tak. Zároveň máme ďalšiu podmienku - máme daný počet interpretov, ktorých musíme ročne „zlomiť" v rámci úspešnosti. Treba získať šesť zlatých platní za umelcov, ktorí ich na tomto trhu nikdy nezískali. A je jedno, či ide o domáceho alebo zahraničného interpeta.

Ceny CD sú príliš vysoké. Prečo si musíme kupovať niektoré zahraničné albumy za osemsto korún, naše za štyristo? Ako to zdôvodníte?

Najskôr vás opravím - ceny vydavateľstiev sa líšia, ale my také sumy nemáme. Ceny sú v rôznych kategóriách - bežná zahraničná TOP novinka stojí na pulte 549 korún. Domáci TOP album stojí v predajniach 329 korún. Super TOP, respektíve de Luxe CD v špeciálnom balení stoja 649 korún. Rozhodne však nie osemsto korún.

Stoja, natrafil som aj na také.

Ak stoja, tak by som si dovolil upozorniť, že si pán obchodník slušne zarába, pretože my mu to predávame oveľa lacnejšie.

Za koľko nakupujú hudobné predajne?

Priemerná predajná cena zahraničného TOP CD od nás je bez DPH okolo 340 korún, zvyšok si nahadzujú predajne. Radový domáci titul má oficiálnu predajnú cenu 198 korún. Okrem toho treba brať do úvahy, že každý obchodník má u nás v závislosti od úspešnosti ďalšie zľavy. Nenakupujú za ceny v našom cenníku, ale výhodnejšie.

Vylučujete, že mimoriadne úspešných intepretov typu IMT Smile zdražujete, aby ste vyryžovali čo najviac?

To nerobíme nikdy.

Poďme si podrobne vysvetliť cenu CD. Prečo je taká vysoká?

Úplne iná je cenotvorba na domácu a iná na zahraničnú hudbu. Je inak trochu anomáliou, že u nás, vlastne v celej strednej a východnej Európe, je domáci interpret cenovo zvýhodnený. Prečo by mal byť lacnejší? Vo svete je to inak.

Zdôvodnite cenu albumu domáceho interpreta.

Máme viacero cenových kategórií - od výšky nákladov závisí, do ktorej umelca zaradíme. Sú takí, ktorí donesú hotové nahrávky a nás to nestojí nič. My im spravíme promo, videoklip, obal a distribúciu. Priemerné CD, ktoré stojí na pulte 329 korún, predávame bez dane za 198 korún. Z toho si môžte rovno odrátať deväť percent náklady na autorský zväz SOZA, približne dvadsaťsedem korún stojí samotná výroba nosiča a obalu.

To je trochu veľa, nie?

Iste, dnes sa dá nosič vyrobiť aj za trinásť korún, ale s veľmi chudobným obalom. Okrem toho - zahraničné spoločnosti majú povinnosť vyrábať vo výrobniach v Európe. My nepoužívame české, ale nemecké a za nemecké ceny.

Veľké vydavateľstvá nešetria tým, že by lisovali CD kdesi v Ázii?

Neviem, ako to robia ostatné firmy, my máme vlastnú výrobňu v Nemecku, ktorú musíme povinne používať.

Prečo nemôžte používať iné výrobne?

Pretože tá v Nemecku je naša, teda patrí firme Universal.

Takže zo 198 korún odpočítame deväť percent pre SOZA, dvadsaťsedem korún za výrobu CD. Čo ďalej?

Graf SME: Orientačné rozdelenie ceny bežného CD. Zdroj: Peter Riava.

Teraz treba odpočítať priemerný honorár interpreta, ktorý sa pohybuje okolo osemnásť percent za každé CD a priame náklady, ktoré sú približne dvanásť percent. Z pôvodnej ceny 198 korún nám teda ostane približne deväťdesiat, z ktorých musíme pokryť naše vlastné náklady, teda firmu, zamestnancov, nahrávku a marketing, pričom dnes priemerná nahrávka stojí dvestopäťdesiat až tristotisíc korún. Marketing, teda reklama a videoklip stoja v priemere stopäťdesiattisíc. Aby sme to zhrnuli - tých deväťdesiat korún nám musí pokryť réžiu a vygenerovať zisk. To je celkom zábavné.

Ceny CD už teda nemôžu ísť nižšie?

Absolútne nie.

Svojho času tu prebehla akcia Kopírovanie zabíja hudbu. Naozaj ju zabíja?

Ľudia hudbu nekopírujú, oni ju totiž kradnú. Finančná situácia ľudí je stále zlá, ale to je všetko, čo si o tom môžem myslieť. Vysvetlil som vám náklady na jedno CD a tie čísla jedoducho nepustia. Verte, že ani ja, ani nikto v tomto biznise nie je natoľko geniálny, že má s každým projektom úspech. Úspešné projekty musia vykryť stratu tých neúspešných.

Aký tam je pomer?

Našťastie je tá úspešnosť okolo 80 percent. Neúspešný projekt však hravo prerobí trištvrte milióna. Doslova ľavou zadnou.

Ktoré projekty boli takto stratové?

Nechcem o tom hovoriť čisto z etických dôvodov, aby som niektorým umelcom neublížil.

A najziskovejšie?

Určite Peha, Ivan Tásler, No Name, Jana Kirschner.

Koľko albumov predávajú?

Predávame na našom aj českom trhu a ak tie predaje sčítam, Peha predala tridsaťtritisíc nosičov. Bežný štandard No Name je štyridsaťtisíc.

Z toho si teda zjednodušene odvodím honorár akéhokoľvek umelca za predaj albumu - ak predal desaťtisíc nosičov, dostal približne osemnásť percent zo súčinu čísla desaťtisíc a čísla 198 (356 400 korún, pozn. autora)?

Plus mínus je to tak. Ale musíte si uvedomiť, že to je trochu podobná oblasť ako šport, teda nie každý rok ste číslo jedna. K úspešnému obdobiu sa musíte prepracovať, čo môže trvať krátko, ale i dlho. A z tých peňazí sa umelec musí sám dotovať aj v období menších úspechov, respektíve neúspechov.

Dostáva interpret od vydavateľstva aj nejaké iné peniaze, ako tých osemnásť percent z predaja CD?

Nie. Len u megaúspešných existuje ešte jedna forma podpory - pri podpise nového kontraktu môžu dostať takzvanú nevratnú zálohu na honorár. Čiže sa odhadne približný predaj a vyplatí sa záloha. Ak ten predaj album nedosiahne, nie je povinný ju vrátiť. Ale to sú ojedinelé prípady mimoriadne úspešných.

Ak trebárs Jožo Ráž ako úspešný spevák tvrdí, že iba z hudby nedokáže vyžiť, je to póza, pravda alebo klamstvo?

Nechcem sa k tomu vyjadrovať.

Údajne si s vydavateľstvom Forza „preťahujete" interpretov.

K tomu však dochádza absolútne korektným spôsobom. Samozrejme, že každý, kto podniká vo vydavateľskej branži, chce mať úspešného interpreta u seba. Ak je však podpísaná zmluva, nedá sa nič robiť. Ale keď skončí, umelec je voľný a vtedy sa začnú rokovania o nových podmienkach. To nie je kradnutie si interpretov, veď ide o normálne rokovania.

Hity vznikajú náhodou

Ľudia majú pocit, že hity nevyrábajú rádiá, ale vydavateľstvá, ktoré ich nútia, čo konkrétne majú hrať. Ako to je?

Na tom sa musím smiať. Keby to tak prebiehalo, nebolo by to morálne, ale ja by som sa z toho tešil. Ale nie je to tak.

Nikdy teda netlačíte na žiadne rádio: „Tohto interpreta musíte hrať a podporiť tak jeho predaj"?

Naše vydavateľstvo vždy tlačí na rádiá, pretože chce, aby tých interpretov hrali a mali hity. Panuje tu totiž veľká nedôvera v nových umelcov, každá nová tvár je problém. To platí aj pre televízie, aj pre rádiá, aj pre novinárov. Verte či neverte, sme jediná firma, ktorá robí takzvané rádiomítingy. Posledný bol pred dvoma týždňami na Táloch. Zavoláme ľudí z rádií na jedno miesto, kde spravíme prezentáciu toho, čo chystáme na ďalší polrok. Naši umelci tam tým osemnástim ľuďom hrajú, oni počúvajú, alebo sa zabávajú. Potom o tom diskutujeme. To, čo budú naozaj hrať, si však vyberajú oni, nie my. Okrem toho - rádia dnes hovoria, že nechcú hity robiť, ale ich hrať. Ako však majú vzniknúť, ak ich nechcú robiť?

Ako teda vzniká hit?

Tak, že absolútne čírou náhodou začnú hrať nejakú pieseň. My sami vieme vylobovať len to, že sa pieseň dostane do prvej sedemdesiatpäťky a to je nič. Nie do prvej desiatky alebo dvadsiatky. Ostatné je náhoda. Buď to rádio začne alebo nezačne hrať. Žiadny vydavateľ nedokáže v rádiách zastaviť dobrú pieseň, alebo z nehitovej skladby vyrobiť hit.

Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.

Na SME.sk pripravujeme:

KLÁRA ORGOVÁNOVÁ, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity

FRANTIŠEK ŠEBEJ, politik a žurnalista

MAGDA BOOROVÁ, charizmatická osemdesiatnička o svojom živote

Do pripravovaných rozhovorov sa môžu zapojiť aj čitatelia. Stačí, ak svoje otázky zašlete na karol.sudor@smeonline.sk.