Pred ôsmimi rokmi sa jej šéf rozhodol, že bude monitorovať, komu zo služobného telefónu volá, kam posiela e-maily a aké webové stránky navštevuje. Chcel zrejme zistiť, či príliš často nezneužíva firemné prostriedky na súkromné účely.
Európsky súd pre ľudské práva však tento rok v apríli rozhodol, že tým zamestnávateľ porušil právo sekretárky na ochranu súkromia. Britská vláda jej musí zaplatiť odškodné v prepočte asi 300–tisíc korún a náklady na súdne konanie asi v dvojnásobnej výške.
Od rozsudku univerzitu neuchránila ani skutočnosť, že získané údaje nijako nevyužila a žalobkyňa tam pracuje dodnes.
Podľa prelomového rozhodnutia súdu, na ktorý by sa v podobných prípadoch mohli obrátiť aj slovenskí občania, už samotný zber osobných údajov môže byť považovaný za zásah do súkromia. Coplandovú jej šéf monitoroval osemnásť mesiacov.
Sekretárka súd vyhrala vďaka tomu, že ju zamestnávateľ vopred neupozornil, že jej e-maily a telefonáty môžu byť kontrolované. Ak by sa tak stalo, zákon by porušený nebol.
Autor: tb
