Slabota, musíme sa prebrať. Zhodovali sa hráči po včerajšej prehre s USA 2:4. Podľa kapitána Šatana naša nemohúcnosť hraničila s hypnózou. Zahrali sme oveľa slabšie ako deň predtým s Kanadou, keď sa našiel dôvod v jej troch využitých presilovkách. S Amerikou sme v prvej tretine mali sériu troch početných výhod my. Namiesto toho, aby sme gól dali, inkasovali sme z brejku USA v ich v oslabení.
V aréne Mytišči sa zišlo menej fanúšikov v slovenských dresoch ako deň predtým na zápase s Kanadou, o to prenikavejší bol ich nespokojný piskot.
Najmä druhá tretina bola otrasná. V obrane šuplerovci často nevedeli, kde im hlava stojí, do útočného pásma sa prakticky nedostali. Hráči po zápase neprijímali radi slovo odovzdanosť, ale nenašiel sa medzi nimi nik, čo by ho vyvrátil na korčuliach.
Podľa Demitru sme mali súpera prebehnúť, nakoniec on sám symbolizoval rozpor medzi veľkým menom a výkonom. Všeobecne sa roky toleruje , že v defenzíve ostáva voči súperom kamarátsky, málokedy ich vyruší kontaktom do tela. Horšie včera bolo, že za raketovým Gáboríkom sa nestihol účinne presúvať ani k súperovej bránke.
Pred šampionátom boli pochybnosti, či bude na medzinárodné kritériá stačiť drobný extraligový kráľ Uram. Doteraz v Moskve patrí medzi najlepších. Niežeby zrazu vyrástol, hrá si iba svoju pohodu zo Slovana. Meškajú ostatní.
Hráčom i trénerovi možno veriť, že v útoku nám to začne sypať. To však ostane márne, ak ostanú obrancovia vždy o rozhodujúci krok a sekundu pomalší.
Slovenská hokejová partia si vždy vedela všetko rozdiskutovať a svorne sa nadchnúť, že teraz to príde. Pozor, na rade sú Česi, ktorí vedia kruto vychutnať naše "hŕŕ na nich".
