Útočník Pittsburghu Penguins Mario Lemieux (s číslom 66) prekonáva brankára Curtisa Josepha počas druhej tretiny súboja NHL Pittsburgh – Toronto 5:0. FOTO – REUTERS
Štyri góly slovenského reprezentanta Petra Bondru z Washingtonu Capitals do siete Ottawy Senators (hostia z hlavného mesta USA vyhrali v hlavnom meste Kanady 5:1) zatienil v stredajších večerných zápasoch Národnej hokejovej ligy návrat útočníka a dnes už aj vlastníka klubu Pittsburgh Penguins Maria Lemieuxa po 1340 dňoch na ľad NHL.
Rodák z Montrealu si po trojtýždňovom tréningu obliekol svoj dres s číslom 66 a gólom i dvoma asistenciami pomohol tučniakom k víťazstvu nad Torontom 5:0. Beznádejne vypredaná Mellon Arena v Pittsburghu so 17 148 divákmi aplaudovala vydarenému comebacku 35-ročného hokejistu prezývaného Le Magnifique (Úžasný), ktorého tréner Ivan Hlinka zaradil do prvého útoku k českej dvojici Jan Hrdina – Jaromír Jágr. Trojica excelovala, nazbierala spolu deväť bodov.
Korčuľoval a predvádzal s hokejkou technické kúsky, akoby nikdy neodišiel z ľadu – hodnotili Lemieuxa po triapolročnej absencii odborníci v hľadisku. „Cítil som sa vskutku veľmi dobre, nohy ma poslúchali. Rýchlo som sa prispôsobil tempu. Nečakal som, že to bude po dlhom čase také bezproblémové,“ spokojne skonštatoval Mario, ktorý už v 33. sekunde, po prvom kontakte s pukom, od zadného mantinelu poslal pred bránku Toronta prihrávku a dôrazný Jágr ju premenil na vedúci gól. Pre posunutú bránku dramaticky rozhodoval videorozhodca, ale nakoniec gól platil. Štatistici mohli zapísať 882. asistenciu v kariére M. Lemieuxa v zápasoch NHL.
„Štvorročný syn Austin ma vyprevádzal z domu so žiadosťou, aby som nastrieľal tri góly – hetrik. Cítil som sa pod tlakom,“ smial sa otec štyroch detí. Na začiatok zaznamenal „aspoň“ tri body. V lóži, kde obvykle sedel on, mu teraz tlieskala celá rodina – manželka Nathalie, dcéry Stephanie, Alexa, Lauren, spomínaný Austin a taktiež rodičia Jean-Guy a Pierrette.
Mario sa vrátil do NHL štvrtý raz – v roku 1991 chýbal tri mesiace po operácii, v roku 1993 mesiac po zdravotných ťažkostiach, keď ho liečili na Hodgkinsovu chorobu a v roku 1995 vynechal značnú časť sezóny. V stredu večer ho Mellon Arena videla vo výbornej kondícii, útočník s číslom 66 odohral na ľade dovedna 20 minút a 46 sekúnd. V polovici stretnutia vybuchlo hľadisko šťastím, keď prišla kombinácia hviezd – útočiaci Jágr po oblúku v pravom kruhu naservíroval puk priamo do jazdy na hokejku Lemieuxa a po jeho presnej strele brankár Toronta Curtis Joseph kapituloval po tretí raz v zápase. Bol to 614. gól majiteľa Pittsburghu v kariére. Potom o štyri minúty ešte nahral na gól Hrdinovi.
Stretnutie Pittsburgh – Toronto mohli v priamom prenose sledovať diváci v celej Severnej Amerike, akreditovalo sa vyše 200 novinárov, a keďže nestačila kapacita tradičných miest, niektorí žurnalisti museli sedieť v hľadisku medzi divákmi.
„Mám skvelý pocit, keď znova vidím na tribúnach nadšených fanúšikov,“ uviedol Lemieux a dodal: „Myslím si, že je to dobré pre mesto i pre priaznivcov hokeja vo všeobecnosti. Som nadšený, že môžem byť časťou tejto udalosti.“
Lemieuxa vyhlásili po zápase za hlavnú hviezdu večera. Malý Austin mohol byť pyšný na svojho otca a aj sa tak tváril, keď ho snímali desiatky kamier a fotoaparátov. Pittsburgh zažil šťastný hokejový večer a všetci sa teraz pýtajú, na aký dlhý čas sa Mario vrátil do mužstva – či do konca sezóny, či bude hrať i v ďalšom ročníku, alebo či nastúpi za Kanadu aj na zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002?
ONDREJ GAJDOŠ
