Zmeny i nezmeny v taktike, zostave aj rituáloch priniesli našim zaslúžený úspech v dôležitom zápase o postup z osemfinálovej skupiny MS v Moskve. Prvá a posledná tretina boli vyrovnané, v druhej sme boli jednoznačne lepší. Aktívnejší aj efektívnejší.
MOSKVA. Naposledy sme na MS vyhrali nad Čechmi v Helsinkách 2003 v boji o bronz. Náš tím bol v Mytišči aj zásluhou formálne hosťujúcej pozície nútený vymeniť biele dresy za modré, podobne striedačku, ďalej od vipky, bližšie k rolbe. Tréner Július Šupler zmenil zoradenie útočných formácií. Demitrovci išli na ľad až tretí v poradí, zloženie elitnej NHL lajny však neroztrhol. Podkonický sa presunul do stredu štvrtého útoku.
V porovnaní s predchádzajúcim zápasom s USA sa podstatne zlepšila koncentrácia celého nášho tímu. Tréneri i hráči zvládli súboj racionálne. Český komplex si nepripúšťali, verili, že trpezlivou snahou sa dočkajú obratu na turnaji. „Takýto tím jednoducho nemohol prehrať tretí zápas za sebou,“ povedal jeden z najlepších na ľade Marián Gáborík.
Česi mali po prehre s Nemeckom veľký rešpekt. Zo súpera i vývoja turnaja. Podľa očakávania sa začalo obojstranným vyčkávaním. Naše prvé vylúčenie (Podhradský) využil v 9. min pohotovou strelou po ľade Plekanec.
V druhej tretine sme Čechov vytrvalo dusili. V pravý čas sa na našich hráčov usmiala aj šťastena. Demitrovu núdzovú - skôr prihrávku ako strelu - si v páde z úrovne bránkovej čiary Čechmánek ľavou korčuľou sám usmernil za chrbát - 1:1. Demitra, okolo ktorého sa v predchádzajúcich zápasoch puky odrážali zväčša tam, kam nechcel, si nemohol želať lepšiu vzpruhu. Súpera sme potom nadlho zatlačili do jeho obranného pásma, sólový nájazd nevyužil Podkonický. V 31. minúte získal puk Podhradský, posunul ho neúnavne bojujúcemu kapitánovi Šatanovi, ktorý sa za bránkou zručne uvoľnil, našiel Kapuša a ten bekhendom presne k ľavej žrdi posunul Slovensko do vedenia.
V poslednej tretine sa Česi vrhli dopredu, no Križan i celá obrana pred ním fungovali precízne. V 50. min z brejku trafil Surový žrď. Agilný Šatan v 54. minúte prihral do jazdy Gáboríkovi, ktorý ekvilibristicky zvládol spracovanie puku korčuľou a presne zakončil typickou bleskovou strelou. Hneď o 45 sekúnd však nadšenie stlmil Klesla, ktorý dorazil do prázdnej bránky odrazený puk po strele Olesza.
Tridsaťtri sekúnd pred koncom stiahol tréner Hadamczik z ľadu Čechmánka, na jeho opustenú bránku sa rútil Gáborík. Od modrej by zrejme trafil, no ešte volil prihrávku na pravú stranu Mariánovi Hossovi. Jeho strela skončila na konštrukcii. Radosť slovenských hráčov to neoslabilo. Preukázali viac vôle, mali disponovanejšieho brankára a v útoku sa v pravý čas presadili individuality.
Ako sa mi hralo
Musíme si pomáhať
