ka je sklamaná, a on chce byť prezidentom aj pre nich.
Zvláštne. Najpokojnejším mužom búrlivej povolebnej noci bol Nicolas Sarkozy. Svoje víťazstvo prežíval striedmo, akoby sa ani netešil. Jeho blízki vysvetľovali - to už sa vraj prejavil ako zodpovedný prezident. Nechcel šaškovať. Vedel, že polovica Francúzska je sklamaná, a on chce byť prezidentom aj pre nich.
Ťažko im to mohol v tej chvíli vysvetľovať. Mnohí ľavičiari sú nezmieriteľní. V parížskych uliciach a metre začali okamžite vykrikovať: „Nechceme fašistický štát!“ Študenti odchádzali zo svojho zhromaždenia nešťastní. Nemyslia si, že Sarkozy chystá pracovné príležitosti aj pre nich. „Práca pre mladých? Áno, bude. No pre deti z bohatých rodín, ktoré si môžu dovoliť prestížne školy. My, čo máme maturitu alebo bakalára, sme v keli,“ vraveli.
V Paríži zasahovali policajti
Tí optimistickejší zvolávali: „Budú parlamentné voľby, budeme odolávať a bojovať. Začneme manifestovať na každej ulici, na každom rohu!“
Ten boj však prišiel oveľa skôr než parlamentné voľby. Provokácie sa začali okamžite, ešte v nedeľu večer po oznámení predčasných výsledkov. Skupina mladých sarkozystov vedela, že prechádza okolo sklamaného volebného centra Ségolene Royalovej, napriek tomu veselo zahučala a zamávala transparentmi. Keď zbadala, že to asi prešvihla, dala sa do behu.
Skupinky ľavičiarov sa ukázali na prezidentskej oslave pri Námestí Svornosti, aby dali najavo, že nie je iba „jedno Francúzsko“. Najhoršie to dopadlo na Námestí Bastily, kde by v prípade víťazstva oslavovala Royalová. Namiesto toho tam vzbĺkli otvorené nepokoje, pár stoviek ľudí zadržali a niekoľkí policajti skončili zranení.
Premiérom zrejme Fillon
Po predmestských vášňach z roku 2005 sa už nikto príliš nečudoval: francúzske médiá sa búrlivákom venovali len okrajovo. Nepokoje ešte budú, to je jasné, zhodujú sa.
Sarkozy sa napriek tomu nemieni vzdať liberálneho programu. „Nikto sa nehanbí za to, že je ľavičiar. Tak prečo potom spoločnosť vytvára tlak na pravičiarov, aby sa hanbili za svoje idey?“ pýtal sa. Francúzov vyzýval, aby „mysleli slobodne“ a nemali nijaké tabu a svojich voličov si získal priamym a niekedy aj drsným jazykom.
Chystá sa upravovať imigračnú politiku, tresty pre recidivistov a pracovný čas. Zatiaľ si však chce oddýchnuť. Včera odletel so svojou manželkou a synom na ostrov Malta.
Kto bude premiérom, a teda hlavným vykonávateľom reforiem, nie je zatiaľ isté. Najčastejšie sa spomína meno Francoisa Fillona, autora nedávnych dôchodkových reforiem. Sarkozy mu vraj funkciu premiéra sľuboval už pred dvomi rokmi.
Istejšie je, že vo vláde nebude viac ako pätnásť ministrov. Údajne by sa medzi nich mali zmestiť ľavičiari, centristi, ženy i Sarkozyho najvernejší.
Napraviť vzťahy v EÚ
Zákony sa nebudú meniť hneď, sarkozysti počkajú, ako dopadnú parlamentné voľby, chcú si poistiť väčšinu.
Nový prezident však už môže začať so zahraničnou politikou. V nedeľňajšom prejave hovoril, že treba zmieriť krajiny Stredomoria a spraviť z nich sprostredkovateľa medzi Európou a Afrikou. Čaká aj Európska únia. „Sarkozy si uvedomuje, že Francúzi sú v nej na smiech. My sme spôsobili, že sa zasekla, my to musíme napraviť,“ myslí si šéfredaktor časopisu Le Point. Sarkozy má dobré a osobné kontakty. Spolu s Merkelovou a Zapaterom by sa mal preto čoskoro pustiť do roboty.
Môže za to Sego?
Prekvapenie sa nekonalo, francúzski socialisti v prezidentských voľbách prehrali. Čo s nimi teraz bude? Sami ešte nevedia a priamo pred miliónmi Francúzov to v nedeľňajšom televíznom vysielaní dali aj najavo.
Ťažké to bude mať najmä Ségolene Royalová. Jej kolegovia zhrozene sledovali zábery, na ktorých práve zdravila svojich nešťastných voličov: „Prečo sa tak usmieva? Ona nepochopila, že prehrala?“ Bývalý premiér Laurant Fabius dodal: „Royalová nepresvedčila, že by bola vhodnou kandidátkou na prezidenta.“ A to všetko napriek tomu, že Royalová, na rozdiel od Jospina v roku 2002 dostala ľavicu do druhého kola a podporilo ju až 47 percent voličov.
Znovu sa ukázalo, že za ňou nestáli všetci straníci. Vraj ju za kandidátku vybrali, pretože jej prieskumy dávali šancu, že porazí Sarkozyho. Volebnú stratégiu však nechali len na ňu. Dnes ju za to obviňujú. „Je to veľká porážka, uvedomme si, že je to už tretíkrát po sebe. Päť rokov sme neboli schopní reformovať sa, nechali sme sa učičíkať úspechom v regionálnych voľbách,“ povedal bývalý minister financií Dominique Strauss-Khan v televízii France 2. Navrhuje otvorenie strany smerom k sociálnej demokracii. Proti nemu stoja tí, čo chcú udržať tradičnejšie spojenie smerom k ľavej ľavici.
(kk)
Videokomentár Tomáša Hudáka
Autor: Paríž
